Pracovn

1
Pracovné metódy a techniky

• Miloš HITKA
• 5. poschodie, A blok, c. d. 506
• Tel. [phone]
• Vnútorná linka 433
• www.miloshitka.szm.sk

2
1. Vedenie ludí

• Úlohou vedenia ludí je vyvolat záujem u vedeného
  zamestnanca využit všetky jeho schopnosti pri
  plnení jemu zverenej úlohy a dalej rozvíjat
  schopnosti vedeného.
• Vedenie ludí predstavuje predovšetkým
  presvedcenie, usmernovanie, výchovu a vysokú
  trpezlivost zo strany vedúceho

3

• Základné faktory, ci prvky ovplyvnujúce prácu
  vedúceho v procese vedenia ludí, sú
• nadriadený, ktorému sa musí zodpovedat a ktorý
  zodpovednost vyžaduje,
• podriadení zamestnanci, ktorí sú vedení,
• druh a nárocnost úlohy, ktorá sa má splnit, jej
  zložitost a nárocnost na cas,
• prostredie, v ktorom sa vedenie realizuje a ktoré
  je vytvárané platnými normami, pravidlami,
  koncepciou organizácie, zvyklostami a podnikovou
  kultúrou,
• technológia, ktorou sa vedenie ludí realizuje
• kolegovia, ktorí zaujímajú v danom prostredí
  podobnú pozíciu, ako vedúci (kolegovia na
  horizontálnej osi riadenia)

4
(No Transcript)
5
1.2 Vedúci zamestnanec

• Vedúci zamestnanec je osoba, zaoberajúca sa
  riadiacou cinnostou, ktorej sú oficiálne zverené
  funkcie riadenia kolektívu a organizácie jeho
  cinnosti. Vedúci je právne zodpovedný za
  fungovanie skupiny (kolektívu) pred inštitúciou,
  ktorá ho ustanovila, a disponuje presne
  stanovenými sankciami a odmenami voci podriadeným
  s cielom pôsobit na ich výrobnú (vedeckú, tvorivú
  a i.) aktivitu.

6
Vedúci zamestnanec môže byt

• líniový
• štábny

7
Líniový vedúci zamestnanec je riadiaci
zamestnanec stojaci v cele urcitého pracovného
kolektívu, zaujímajúci funkcné miesto s
generálnou pracovnou náplnou (vykonávajúci všetky
funkcie riadenia). Disponuje potrebnou
rozhodovacou právomocou a je zodpovedný za celú
cinnost daného riadeného systému svojmu
nadriadenému líniovému vedúcemu zamestnancovi (v
oblasti výroby sú líniovými zamestnancmi napr.
riaditel štátnej organizácie, riaditel závodu,
vedúci prevádzky, majster, vedúci pracovnej caty,
v oblasti správy napr. riaditel ústavu, vedúci
úseku, odboru, oddelenia, referátu). Líniový
vedúci zamestnanci vykonávajúci všetky funkcie
riadenia má k dispozícii primeraný štáb
8
Štábny vedúci zamestnanec je riadiaci
zamestnanec, ktorý je nadriadený iba zamestnancom
špecializovaného štábneho útvaru. Za svoju
cinnost je zodpovedný bezprostredne nadriadenému
líniovému vedúcemu zamestnancovi. Štábny vedúci
zamestnanec stojí v cele špecializovaného
štábneho útvaru alebo pomocného štábneho
útvaru. Skupina vedúcich zamestnancov,
špecialistov, profesionálno - kvalifikacných
charakteristík, spojených do orgánov, alebo
útvarov, riadenia, na ktorých je delegované
plnenie urcitých funkcií riadenia, predstavuje
aparát riadenia.
9
Kvalita riadiacej práce riadiaceho aparátu v
podstatnej miere závisí od toho, ako presne sú
urcené, zladené, navzájom späté a vybilancované
všetky casti riadiaceho systému. Možno to
dosiahnut prostredníctvom správne vypracovaných
štatútov o funkciách, ktoré nezahrnajú iba
jednotlivé kategórie, ale všetkých zamestnancov
riadiaceho aparátu pri ich spolocnej cinnosti.
Takéto štatúty umožnujú reglementovat rozdelenie
a organizáciu riadiacej práce, dodržiavat
racionálnu technológiu riadenia a organizáciu
riadiacej práce vrátane spôsobu realizácie
spätosti nadväzujúcich prác, presne vymedzit
povinnosti, rozhodovaciu právomoc a zodpovednost
každého pracovníka a urcit vzájomné vztahy
vedúcich a podriadených. Uvedené štatúty sú
základom analýzy a zlepšenia práce riadiaceho
aparátu.
10
1.3 Podriadenost a nadriadenost zamestnancov

• Podriadenost zamestnancov predstavuje závislý
  stav riadeného clánku od riadiaceho v systéme
  riadenia. Existencia podriadenosti zabezpecuje
  stabilitu a celostnost systému a stabilitu jeho
  štruktúry. Podriadenost zamestnancov sa
  ustanovuje obycajne pomocou líniových vztahov
  medzi subjektom a objektom riadenia.

11

• Vdaka podriadenosti každý vyššie stojaci clánok v
  hierarchii riadenia má právo a aj povinnost
  uskutocnovat kontrolu cinnosti každého
  nižšiestojaceho clánku, je mu zodpovedný a má
  právo sa nan obracat s návrhmi, ktorých
  realizácia si vyžaduje jeho súhlas. Podriadenost
  bezprostredne predstavuje druh závislosti, pri
  ktorej riadený clánok je spätý s daným riadiacim
  clánkom bez prostredníctva iných riadiacich
  clánkov.

12
1.4 Právomoc a zodpovednost vedúceho pracovníka

• Právomoc vedúceho zamestnanca predstavuje súhrn
  práv, ktoré delegoval (pridelil) nadriadený orgán
  urcitej osobe. Presné urcenie právomocí orgánu
  riadenia má velký význam pre racionálnu
  organizáciu riadenia. Z toho dôvodu je potrebné
  správne urcit a dodržiavat právomoc vedúceho
  zamestnanca. Tieto práva (napr. právo samostatne
  disponovat urcitými prostriedkami, právo prijímat
  a uvolnovat zamestnancov atd.) je úcelné zakotvit
  v štatútoch o štruktúrnych útvaroch organizácie.

13
Každý vedúci zamestnanec - ako subjekt riadenia a
zároven aj subjekt rozhodovania - spolu so
zodpovednostou musí disponovat aj potrebnými
rozhodovacími právomocami. Jedna bez druhej
existovat nemôžu. Bez rozhodovacej právomoci nie
je možné vyžadovat zodpovednost.
14
1.5 Štýl práce vedúceho zamestnanca
Štýl práce vedúceho zamestnanca predstavuje súhrn
neformalizovaných postupov riadiaceho
zamestnanca, t. j. spôsob použitia všeobecne
platných princípov a metód riadenia v konkrétnych
podmienkach. Formovanie štýlu práce vedúceho je
ovplyvnované subjektívnymi faktormi
(vychádzajúcimi z jeho osobnosti), ale aj
objektívnymi faktormi. Rozlišujeme dva štýly
práce vedúceho všeobecný a individuálny.
15

• Prvkami všeobecného štýlu práce vedúceho sú crty
  ako iniciatívnost, principiálnost, dôslednost,
  operatívnost, pracovitost, nárocnost, skromnost,
  zodpovednost, objektívnost, pozorný vztah k
  ludom. Týmito vlastnostami musí disponovat každý
  vedúci ako profesionál v oblasti riadiacej
  cinnosti.
• Existencia individuálneho štýlu práce vedúceho sa
  objasnuje tým, že každý clovek predstavuje
  psychofyziologickú individualitu, od ktorej
  závisia také charakteristiky osobnosti, ako
  temperament, schopnosti, smerovanie záujmov, atd.

16
1.6. Základné štýly vedenia ludí

• Rozhodujúcim prvkom vedenia ludí je jednanie
  vedúceho. Jednanie vedúceho môže byt zamerané na
  povinnosti, v ktorých využíva predovšetkým
  poznatky formálnej organizácie, alebo na vztahy,
  v korých využíva predovšetkým poznatky
  neformálnej organizácie.

17
Základné znaky vedenia zameraného na povinnosti
vyplývajúce z práce sú

• výrazne prevláda jednostranná komunikácia od
  vedúceho k podriadenému,
• prevládajú inštrukcie a príkazy vedúceho,
• velmi presne sú vymedzené povinnosti,
  zodpovednost a požadované znalosti -
  kvalifikácia,
• presne je vymedzené kto, co, kedy a ako vykonáva,
• pre všetkých je stanovený záväzný smer riešenia
  úloh,
• je tu výrazné zastúpenie, rozhodovanie a
  prikazovanie v riadiacom procese,
• je tu výrazný podiel kontroly v riadiacom
  procese.

18
Základné znaky vedenia zameraného na vztahy sú

• existencia dvojsmernej komunikácie (od vedúceho k
  podriadenému a opacne),
• aktívne pocúvanie a osobná pozornost vedúceho,
• vytváranie podmienok pre dobré vztahy partnerov,
  vyslovenia uznania druhej strane (partnerovi v
  jednaní),
• maximálne zjednodušovanie priebehu jednania,
• podpora vzájomného pôsobenia a spolupráce

19

• Pre zjednodušenie a potreby dalšieho objasnenia
  je možné vymedzit štyri základné štýly vedenia
  ludí
• má vysoké zastúpenie pozornosti na povinnosti a
  malá pozornost je venovaná vztahom (autoritatívny
  štýl),
• vela povinností a vela vztahov (pracovný štýl),
• málo povinností, vela vztahov (demokratický
  štýl),
• málo povinností, málo vztahov (liberálny štýl).

20
štýl 3 málo povinností vela vztahov (demokratický štýl) štýl 2 vela povinností vela vztahov (pracovný štýl)
štýl 4 málo povinností málo vztahov (liberálny štýl) štýl 1 vela povinností málo vztahov (autoritatívny štýl)
zastúpenie vztahov
zastúpenie povinností
21

• Vo všeobecnosti možno rozlišovat tri základné
  typy vedúceho
• autoritatívny typ vedúceho, pri ktorom vedúci
  pracovného kolektívu rozhoduje na základe
  vlastných poznatkov a skúseností, neberie do
  úvahy názory svojich podriadených,
• liberálny typ vedúceho sa stáva obycajným
  kontrolórom dosahovaných výsledkov práce a
  koordinátorom prác v rámci pracovného kolektívu,
  podriadení zamestnanci pri nom sami rozhodujú o
  svojej práci, o jej obsahu, použitej technike a
  technológii,

22

• demokratický typ vedúceho priberá k závažným
  rozhodnutiam svojich podriadených, vypocuje si
  ich názory na daný problém a na základe ich
  názorov a vlastných poznatkov a skúseností
  rozhodne. Svojím podriadeným umožnuje zúcastnovat
  sa na riadení života pracovného kolektívu.

23
1.7 Kvalifikácia nadriadeného pracovníka

• Kvalifikáciu pracovníkov si objasníme na
  nasledujúcom príklade dvoch riadiacich postupov -
  pána Klepáca a pána Kováca.
• Pán Klepác a aj pán Kovác sú vedúci zásielkového
  oddelenia. Stoja pred úlohou zmenit organizáciu
  úctovania, rovnaký problém však riešia rôzne.

24

• Prípad 1 Pán Klepác
• Pán Klepác velmi skoro po prevzatí zásielkového
  oddelenia zistil, že urcité nedostatky v úctovaní
  vedú k spomaleniu práce a tak k termínovaným
  tlakom. Okrem toho opätovne dochádzalo k
  nezrovnalostiam v uctárni a v sklade, co s
  najväcšou pravdepodobnostou súviselo s úctovaním.
• Pán Klepác preto zacal velmi skoro plánovat novú
  úpravu systému úctovania. Jedného dna oznámil
  svojim spolupracovníkom, že nový systém je možné
  zaviest už na budúci mesiac. Na popoludnajšej
  schôdzi vysvetlil postup a objasnil novú
  organizáciu. Nikto z podriadených nemal proti
  novému systému námietky, pán Klepác bol spokojný.
  Nové usporiadanie sa neosvedcilo. Znova sa
  vyskytli chyby. Pán Klepác je sklamaný a
  pochybuje o dobrej vôli svojich podriadených.

25
Prípad 2 Pán KovácRovnako aj pán Kovác si robí
s úctovaním starosti. Podriadení sa u neho
stažujú a on sám opakovane zistuje nedostatky.
Zvolá preto svojich podria-dených. Na tímovej
schôdzi ich požiada, aby otvorene rozprávali o
svojich tažkostiach pri práci a spýta sa ich, ci
nevidia nejakú možnost zlepšenia. Jednotlivé
návrhy zamestnancov spolocne prediskutujú a
preskúmajú ich praktickú použitelnost. Pán Kovác
požiada svojich podriadených, aby svoju prácu v
nasledujúcich týždnoch vedome sledovali a aby
premýšlali o možnostiach jej zlepšenia. Pocas
nasledujúcich štyroch týždnov sa zamestnanci
oddelenia pokúšajú vedome kontrolovat svoju
cinnost so zretelom na mož-nost jej zlepšenia.
Všetky návrhy sa potom zhrnú do jedného konceptu
na zlepšenie výuctovania a predložia tímu na
schválenie. Zamestnanci potom dalej premýšlajú,
ako by sa dal nový systém konkrétne realizovat v
praxi. Po niekolkých mesiacoch pán Kovác zistuje,
že už nedochádza k stažnostiam na oneskorenie
prác a na termínovú tiesen. Prestavba bola
úspešná.
26
Otázky

• Preco nemá pán Klepác úspech napriek tomu, že je
  osvedcený odborník? Co tvorí dobrého
  nadriadeného?
• Má pán Kovác úspech preto, že je rodenou vedúcou
  osobnostou? Nie je možné u pána Klepáca podobný
  úspech predpokladat len preto, že nie je práve
  vodcovská povaha?
• Dá sa cielene naucit, ako treba riadit
  pracovníkov?
• Podarilo by sa pánovi Klepácovi so zamestnancami
  pána Kováca zaviest nový systém?
• Aké sú úlohy nadriadeného?
• Co znamená úspešne riadit? Možno to
  charakterizovat vyšším pracovným výkonom
  podriadených, alebo je dôležitým faktorom aj
  spokojnost zamestnancov, podpora a rozvoj ich
  schopností a osobností?

27
Odborná kvalifikácia býva najcastejší dôvod
postupu do riadiacej funkcie. Samotné odborné
vedomosti a skúsenosti pre úspešné riadenie však
nestacia. Sú síce dôležitým základom, ale musia
byt doplnené dalšou kvalifikáciou. Dôležitou
úlohou každého nadriadeného je organizovanie a
koordinovanie. Tieto cinnosti predstavujú
podstatnú cast jeho práce. Úspech nadriadeného
zamestnanca tvorí miera zaclenenia organizovania
a koordinovania ako dôležitých úloh do vlastnej
riadiacej práce. Aby nadriadený mohol viest,
riadit, organizovat, motivovat svojich
podriadených, sú pre neho dôležité predovšetkým
jeho psychologické schopnosti. Na záver je možné
konštatovat, že riadenie je vlastne cielavedomé
ovplyvnovanie ludí.
28
1.8 Autorita vedúceho pracovníka

• Autorita vedúceho zamestnanca vyjadruje všeobecne
  pripisovaný vplyv, ktorý využíva riadiaci
  zamestnanec, alebo organizácia, vychádzajúc
  pritom z urcitých zásluh alebo kvalít. Autoritu
  rozoznávame vo všeobecnosti,
• formálnu (vynútenú), ktorú získava vedúci
  zamestnanec menovaním do funkcie,
• neformálnu (prirodzenú), ktorej zdrojom sú jeho
  odborné schopnosti, osobné vlastnosti, postoj k
  ludom, atd.

29

• Formálna autorita je urcitou formou delegovanej
  moci. Organizácia si zaistuje dosiahnutie svojich
  vlastných cielov tak, že deleguje na urcitých
  zamestnancov, t. j. nadriadených, právo a
  povinnost postarat sa o realizáciu nariadení a
  rozkazov v súlade s predpismi a normami platnými
  v danej organizácii. Nadriadení majú právo
  odmenovat a trestat, aby boli dosiahnuté ciele
  organizácie v prípade nutnosti aj napriek
  opozícii. Vo vztahu nadriadený - podriadený má
  takto nadriadený väcšiu váhu, teda aj väcšiu moc.
  S formálnou mocou je spojený prístup k
  organizacnému systému odmenovania (zvyšovanie
  platov, povýšenie, právo prepúštat, žiadat
  zvýšenie stavu a pod).
• END