Validita a reliabilita v

1
Validita a reliabilita výskumných nástrojov
2
Podmienky na získanie hodnotných dát v teréne

• Teoretické oboznámenie sa s výskumným nástrojom a
  zacvicenie.
• Správne použitie výskumných nástrojov.
• Korektné vyhodnotenie dát.
• Kontakt so skúmanými osobami.

3
Validita

• je iný výraz pre pravdivost
• je schopnost výskumného nástroja zistovat to, co
  bolo zamýšlané zistovat
• je vlastne vztah výskumného nástroja k teórii, na
  základe ktorej bol výskumný nástroj vyvinutý
• je to vyjadrenie o platnosti tohto nástroja
• je kontextovo viazaná.
• Výskumník si musí validitu svojho výskumného
  nástroja overit ešte pred realizáciou výskumu!

4
Druhy validity

• obsahová
• kritériová
• konštruktová.

5
Obsahová validita

• vyjadruje mieru, do akej sa obsah výskumného
  nástroja kryje s obsahom meranej oblasti.
• má svojou podstatou kvalitatívny charakter.
• Môže sa zistovat napr. miera zhody v štruktúre
  sprístupnovaného uciva a štruktúre merného
  nástroja.
• Casto sa používa názor odborníkov kompetentov.

6
Kritériová validita

• Vyjadruje mieru zhody medzi výsledkami výskumného
  nástroja a výsledkami iných meraní uskutocnených
  s použitím známych, overených nástrojov.
• Základné miery kritériovej validity
• súbežná validita vyjadruje sa mierou zhody
  výsledkov podla jedného výskumného nástroja
  a výsledkami iného (overeného) výskumného
  nástroja tých istých subjektov v tom istom case.
• Stupen zhody sa obycajne zistuje korelacným
  koeficientom.
• predikcná validita vyjadruje mieru zhody
  budúcich výsledkov v zvolenom kritériu.
  Porovnanie výsledkov v merných nástrojoch sa
  uskutocnuje s casovým odstupom.

7
Konštruktová validita

• Vyjadruje mieru zhody výsledkov v posudzovanom
  výskumnom nástroji s pedagogicko-psychologickou
  teóriou (konštruktom), ktorá vysvetluje podstatu
  pozorovaného fenoménu.
• Konštrukt je abstraktný pedagogický respektíve
  psychologický pojem vedomost, schopnost,
  tvorivost atd. je to urcitá ludská crta alebo
  vlastnost.
• Výskumník vytvára svoj výskumný nástroj podla
  teórie, ktorá naplna daný konštrukt.

8
Zistovanie konštruktovej validity

• 1. spôsob - hodnotenie výskumného nástroja
  expertmi.
• 2. spôsob - porovnanie výsledkov daného nástroja
  s podobným nástrojom, o ktorom je overené, že
  zistuje daný konštrukt.
• 3. spôsob pomocou štatistickej metódy zvanej
  faktorová analýza.

9
Interná validita

• Na validitu sa môžeme z iného uhla pohladu
  pozerat v dvoch rovinách
• internej
• externej

• je vlastnost výskumného nástroja a realizácie
  výskumu vrátane spracovania jeho výsledkov a ich
  interpretácie.
• je primárna.

10
Externá validita

• súvisí s mierou, v akej môžeme uplatnit výskumný
  nástroj, spôsob realizácie, spracovania
  a vyhodnotenia výsledkov v inej situácii, case,
  podmienkach.
• môže vzniknút iba za podmienky existencie
  internej validity.
• Fenomény, ktoré znižujú externú validitu
• Efekt Johna Henryho
• Hawthornský efekt
• Pygmalion effect / Observer-expectancy effect

11
Efekt Johna Henryho

• ovplyvnenie výsledkov kontrolnej skupiny,
• sútaživost subjektov kontrolnej skupiny, ktorí
  pod vplyvom informácie, že sú clenmi kontrolnej
  skupiny majú snahu dosiahnut lepšie výsledky ako
  experimentálna skupina.
• výsledky kontrolnej skupiny prekrývajú úcinnost
  nezávislej premennej.

John Henry lies dead after beating the steam drill in this painting by the African-American painter Palmer Hayden. Born in 1890, Hayden grew up in Virginia where his father sang John Henry songs to him. In the 1940s, Hayden used his memories of the men he grew up with to craft a series of paintings about John Henry. Poštová známka s námetom Johna Henryho
12
Hawthornský efekt

• používa sa na oznacenie krátkodobého efektu
• reakcia skúmaných osôb nie na experimentálnu
  manipuláciu s premennými, ale na skutocnost, že
  sú skúmané.
• Termín bol zavedený v roku 1950. Henry A.
  Landsberger po tom, co preskúmal staršie
  experimenty z rokov 1924 1932 v Hawthorne Works
  (Western Electric factory outside Chicago)
  o vplyve osvetlenia na pracovný výkon.
• Výsledky zistené v experimentálnej skupine
  podliehajú dominantne vnútornej motivácii
  subjektov k lepším výsledkom, ktorá vyplýva
  z vedomia, že sú súcastou daného výskumného
  šetrenia.

13
Pygmalion effect

• ... alebo Rosenthal effect odkazuje na jav, pri
  ktorom sa subjekty výskumu prezentujú tým lepšie,
  cím väcšie nároky (ocakávania) sú na nich
  kladené.
• ucitel ako premenná !
• správanie ucitela a IQ detí
• hodnotenie ucitela žiakmi

14
Observer-expectancy effect

• Je efekt, pri ktorom výskumník môže spôsobit
  neúmyselné ovplyvnenie úcastníkov experimentu.
• Ocakávania výskumníka môžu ovplyvnit realitu.

15
Validita kvalitatívneho výskumu

• sa zabezpecuje dlhodobostou výskumu,
  bezprostredným kontaktom s pozorovaným fenoménom,
  detailným opisom každej malickosti.
• Validitu možno v kvalitatívnom výskume podporit
• súbežným použitím viacerých metód zberu údajov
  vychádza sa z premisy, že každá metóda lepšie
  uchopí iný aspekt pozorovaného fenoménu, co
  prispeje k jeho lepšiemu pochopeniu
  a interpretácii. Získané výsledky sa vzájomne
  porovnávajú a konfrontujú,
• súbežným pozorovaním viacerými výskumníkmi.
  Podstata použitia a výsledkov je podobná prvému
  postupu,
• súcasným využitím viacerých teoretických
  prístupov.

16
Validita kvalitatívneho výskumu

• Pri validnom interpretovaní výsledkov
  kvalitatívneho výskumu sa casto odporúca pät
  spôsobov kritického uvažovania o kvalitatívnych
  dátach, ktorého cielom sú validnejšie zistenia
• princíp vyvrátitelnosti,
• metóda systematického pozorovania,
• úplné spracovanie dát,
• analýza deviantných prípadov,
• využitie vhodných tabuliek.

17
Reliabilita

• Charakterizuje presnost, konzistentnost merania.
• Vyjadruje teda spolahlivost merania.

Tri základné faktory, ktoré ovplyvnujú
reliabilitu

• Rozsah výskumného nástroja (pocet položiek)
• Homogenita výskumného nástroja
• Obtažnost úloh výskumného nástroja

18
Spôsoby zistovania reliability

• Opakovanie administrácie výskumného nástroja
• Rozpolovanie výskumného nástroja
• Odhad vnútornej konzistencie výskumného nástroja

19
(A) Opakovanie administrácie výskumného nástroja

• test retest
• pri opakovaní administrácie sa postupuje tak, že
  sa ten istý výskumný nástroj zadáva dvakrát tým
  istým ludom s casovým odstupom. Potom sa vypocíta
  miera zhody medzi výsledkami prvého (test) a
  druhého (retest) administrovania.

20
(B) Rozpolovanie výskumného nástroja

• ak je výskumný nástroj dostatocne homogénny,
  stací test administrovat jedenkrát
• Pri výpocte sa test rozdelí na dve polovice.
  Jednu polovicu tvoria výsledky párnych položiek a
  druhú výsledky nepárnych položiek.
• Osobitne sa vypocíta skóre pre párne a pre
  nepárne položky. Výsledky nepárnych a párnych
  položiek sa skorelujú.
• výsledok však nie je realistický na spresnenie
  sa používa korekcný vzorec Spearmana a Browna

 
21
(C) Odhad vnútornej konzistencie výskumného
nástroja

•  

22
Reliabilita pri metóde pozorovania

• metóda posúdenia dvomi nezávislými hodnotitelmi
  (inter-rater reliability)
• vypocíta sa stupen zhody (obycajne v )
• dobrá reliabilita výskumného nástroja ked je
  zhoda aspon 80

23
Vztah medzi validitou a reliabilitou

• Dobrý výskumný nástroj musí mat dostatocnú
  validitu i dostatocnú reliabilitu.
• Ak je validita nízka, je zrejmé, že výskumný
  nástroj zistuje nieco iné, než to, co výskumník
  chcel zistovat. V tom prípade ani vysoká
  reliabilita (ak je vôbec v takomto prípade možná)
  nie je zárukou získania dobrých dát.
• Ak je reliabilita velmi nízka, vysoká validita
  nezachranuje hodnotu daného nástroja.
• Pre výskumníka je preto jediná cesta hladat
  (alebo skonštruovat) výskumné nástroje, ktoré sú
  dostatocne validné i dostatocne reliabilné.

24
Reliabilita v kvalitatívnych výskumoch

• V kontexte kvalitatívnych výskumov reliabilita
  dominantne hovorí o stupni zhody, s akým rôzni
  pozorovatelia alebo ten istý pozorovatel
  v rôznych situáciách zaradia pozorované prípady
  do tej istej kategórie. Inak povedané chápu
  a interpretujú ich zhodne.
• Pre kvalitatívny výskum napríklad platí, že jeho
  precízna štrukturácia je ohranicená. Mnohokrát sa
  merajú atypické, v istom zmysle unikátne,
  premenlivé fenomény, co prirodzene dost obmedzuje
  replikovatelnost, co je základný predpoklad
  reliability.
• Povinnostou výskumníka je preto v kvalitatívnych
  výskumoch predovšetkým, aby zdokladoval svoj
  postup a preukázal, že použité kategórie
  aplikoval správne.

25
Pedagogický experiment
Má medzi metódami kvantitatívneho výskumu klúcové
postavenie.
26
Experiment

• je špeciálna situácia na testovanie hypotéz
• ako jediná z výskumných metód vie dokázat
  kauzálne dôsledky ako jeden jav vplýva na iný
• Iné výskumné metódy skúmajú len vzájomné vztahy
  javov, nemôžeme s istotou potvrdit, že tieto
  vztahy sú kauzálne.

27
Pedagogický experiment

• je dôsledkom presadenia sa behaviorálnej
  výskumnej paradigmy, ktorá vyrástla na
  pozitivistickom pozadí cerpajúc inšpiráciu
  z experimentálnych výskumov v prírodných vedách.
• klasik metodológie behaviorálneho pedagogického
  výskumu R. M. Travers (1969) výklad
  pedagogického experimentu je bohato ilustrovaný
  príkladmi a menami známych prírodovedcov
  (Faraday, Mendelejev, Cavendish, Boyle, Magleigh,
  Galileo, Priesley, Einstein, ...).

28
Pedagogický experiment

• na zistenie efektívnosti edukacného pôsobenia
  (vzdelávacieho programu, intervencie, tréningu,
  ucebnice a pod.).
• na dôkaz kauzálnych dôsledkov pedagogického
  pôsobenia ako jeden edukacný jav vplýva na iný
• je nevyhnutnou výskumnou metódou pri zavádzaní
  edukacných zmien, inovácií a uskutocnovaní
  transformácií alebo reforiem
• pozorovanie, dotazník, interview... tieto
  výskumné metódy slúžia na opis edukacnej reality,
  prípadne aj na opis jej zmeny, ale nie na
  zistenie jej efektívnosti.

29
Pedagogický experiment

• je komplexná výskumná metóda
• Používa aj iné výskumné metódy na získanie údajov
  o subjektoch experimentu test, dotazník,
  pozorovanie, škálovanie, sociometria atd. na
  zistenie charakteristiky subjektov a to pred i
  po skoncení experimentu.
• Pri takomto výskume sa používa skupina výskumných
  metód, ktoré sú rámcované experimentom.

30
Kauzalita

• jav A ? dôsledok D
• Nový liek ? vyliecenie (vyliecenie nastalo
  vplyvom lieku)
• Športový tréning ? rekord (rekord nastal vplyvom
  športového tréningu)
• Zvýšenie motivácie žiaka ucit sa ? lepšie ucebné
  výsledky (lepšie ucebné výsledky vznikli vplyvom
  zvýšenia motivácie)

31
Smer kauzality

• Jav musí predchádzat jeho dôsledkom.
• Jav A musí existovat pred dôsledkom D.
• Intenzívne sledovanie akcných televíznych filmov
  zvyšuje frekvenciu agresívneho správania
  adolescentov.
• Skúška kauzality obrátený test. Musíte výrok
  prepolarizovat (obrátit) a preskúmat jeho
  platnost.

32
Nezávisle a závisle premenná

• Oznacenie, ktoré metodológia používa na odlíšenie
  premenných, ktoré fungujú v rámci kauzálneho
  vztahu
• nezávisle premenná spôsobuje daný efekt
• závisle premenná sa vplyvom nezávisle premennej
  zmení jej kvalita, hodnota a pod. závisí od
  nezávisle premennej
• Výskumník manipuluje s nezávisle premennou a
  zistuje, aký to má dôsledok na závisle premennú.

33
Príklad
nezávisle premenná ? závisle premenná
nový liek ? vyliecenie
športový tréning ? rekord
zvýšenie motivácie žiaka ucit sa ? lepšie ucebné výsledky
34
Experimentálna hypotéza

• je ocakávanie o vplyve nezávisle premennej na
  závisle premennú.
• Ak použijete A, dosiahnete lepšie výsledky, ako
  ked použijete B.
• Má zmysluplné teoretické zdôvodnenie!
• treba vysvetlit, co tvorí nezávisle premennú a v
  akých ukazovateloch budeme zistovat závisle
  premennú

35
Manipulácia s nezávisle premennou

• organizacné zásahy týkajúce sa nezávisle
  premennej, ktoré výskumníkovi umožnujú sledovat
  kauzálne pôsobenie na závisle premennú
• niekolko úrovní nezávisle premennej situácie
  alebo podmienky, ktorých efekt sa vzájomne
  porovnáva.

36
Dve skupiny subjektov

• Experimentálna skupina
• Kontrolná skupina
• umožnujú manipuláciu s premennou v kontrolovaných
  podmienkach
• úcinnost, efektivita, frekvencia, kvalita a iné
  vlastnosti, ktoré sa viažu na nezávisle premennú,
  sa vyjadrujú v druhom stupni prídavného mena
  alebo príslovky

37
Efekt nezávisle premennej

• A je úcinnejšie ako B
• A je efektívnejšie ako B
• A je frekventovanejšie ako B
• A je kvalitnejšie ako B
• Iná polarita vztahu
• A je menej úcinné ako B
• A je menej efektívne ako B
• A j menej frekventované ako B
• A je menej kvalitné ako B

38
Rovnocenné skupiny

• Rovnocenné v ukazovateloch, ktoré môžu ovplyvnit
  závisle premennú.
• Na zaciatku experimentu približne rovnaké
  skupiny subjektov.
• Na konci experimentu nerovnaké skupiny
  subjektov.
• Hodnoty experimentálnej a kontrolnej skupiny budú
  nerovnaké v závisle premennej vplyvom
  experimentálneho pôsobenia.

39
Spôsob zostavenia rovnocenných skupín

• Náhodný výber

40
Kváziexperiment
41
Nenáhodný výber subjektov

• podla klúcových charakteristík, ktoré môžu
  ovplyvnit závisle premennú - napr. vek, rocník
  štúdia, pohlavie, IQ, prospech, motivácia,
  záujmy, doterajšie vedomosti, bydlisko,
  charakteristiky domova a pod.
• co najviac podobných klúcových charakteristík.
• výber subjektov sa uskutocnuje na zaciatku
  experimentu.

42
Vstupné meranie pretest

• Akékolvek meranie, ktorým skontrolujete, do akej
  miery sú obidve skupiny podobné v klúcových
  charakteristikách - napr. test, škálovanie,
  dotazník, štruktúrované pozorovanie, sociogram a
  pod.
• V pedagogickom experimente sa pracuje s celými
  triedami, a nie s novo-zostavenými skupinami len
  pre úcel experimentu.

43
Meranie závislej premennej posttest

• zistuje vplyv nezávisle premennej na závisle
  premennú.
• Otázka znie Bola experimentálna skupina v
  postteste lepšia ako kontrolná?

44
Vyjadrenie výsledku experimentu s náhodne
vybratými subjektmi

• Úlohou výskumníka je zistit, ci je medzi
  experimentálnou a kontrolnou skupinou v postteste
  štatisticky významný rozdiel.
• Rozdiel v prospech experimentálnej skupiny
  znamená, že pôsobenie nezávisle premennej v tejto
  skupine bolo silnejšie ako u kontrolnej skupiny.

45
Príklad

• Zmena postojov rodicov k integrácii postihnutých
  detí do tried, kde sú intaktné deti.
• Experimentálna skupina absolvovala návštevy
  škôl, kde takáto integrácia detí už existuje.
  Návštevy boli doplnené vysvetlovaním a besedou s
  detmi a ucitelmi.
• Kontrolná skupina absolvovala prednášky o
  zmysluplnosti integrácie pre postihnuté i pre
  intaktné deti.
• Experimentálna a kontrolná skupina rodicov bola
  pred výskumom vybratá náhodným spôsobom
  (žrebovaním) spomedzi všetkých rodicov žiakov
  danej školy. Na konci experimentu vyplnili obidve
  skupiny škálovaný postojový dotazník.
• Rozdiel medzi obidvomi skupinami bol malý (AP
  0,14) a na základe štatistického U-testu
  Mann-Whitneyho. Vypocítaná hodnota p je daleko od
  požadovanej hodnoty štatistickej významnosti,
  ktorá má byt 0,05. Hypotéza, že pôsobenie pomocou
  návštevy školy, vysvetlovania a besedy bude mat
  pozitívnejší vplyv na zmenu postojov rodicov k
  integrácii ich detí ako pôsobenie prostredníctvom
  prednášok, sa nepotvrdila.

N AP posttest rozdiel AP exp. kontr. skupina U-test Mann-Whitneyho p
Exp. skupina 168 2,49 0,19 12845 0,1308
Kontr. skupina 169 2,30 0,19 12845 0,1308
46
Vyjadrenie výsledku experimentu s nenáhodne
vybratými subjektmi

• zistit, ci je rozdiel medzi pretestom a
  posttestom u experimentálnej skupiny štatisticky
  významne väcší ako u kontrolnej skupiny.

47
Príklad

• Efektívnost dvoch programov na rozvoj verbálnych
  zrucností žiakov.
• Experimentálna skupina program A
• Kontrolná skupina program B.
• Na zaciatku experimentu žiaci písali pretest.
• Rozdiel v preteste medzi experimentálnou a
  kontrolnou skupinou nebol štatisticky významný.
• Na konci experimentu žiaci písali posttest.
• Porovnanie rozdielu medzi pretestom a posttestom
  u obidvoch skupín. Experimentálna skupina sa
  zlepšila v teste o 3 body, kontrolná skupina sa
  zhoršila o pol boda.
• Výskumník overil rozdiely štatistickým testom
  Wilcoxona.
• Hodnota p je u experimentálnej skupiny nižšia,
  ako je požadovaná hodnota štatistickej
  významnosti (aspon 0,05). Na druhej strane,
  vypocítaná hodnota p u kontrolnej skupiny je
  vyššia, ako je požadovaná minimálna hodnota
  štatistickej významnosti 0,05. Kedže
  experimentálna skupina sa zlepšila viac ako
  kontrolná skupina, pôsobenie programu A bolo
  efektívnejšie ako B.

N AP pretest AP posttest Rozdiel pretest-posttest p
Exp. skupina 150 67,7 70,7 3,0 0,0001
Kontr. skupina 150 69,9 69,5 -0,4 0,3069
48
Testy štatistických hypotéz (testy štatistickej
významnosti)

• Pri hodnotení vztahov medzi premennými sa
  premenné casto delia na závislé (vysvetlované -
  Y) a nezávislé (vysvetlujúce - X), co sa dá
  zapísat
• Y  f(X1, X2, ..., Xn).
• Výrazy závislý a nezávislý pochádzajú z oblasti
  experimentálneho výskumu.
• Tieto výrazy sa však používajú aj v korelacných
  výskumoch, v ktorých nezávislými premennými
  nemanipulujeme, iba na základe ich hodnoty každú
  štatistickú jednotku zaradujeme do jednej
  skupiny.
• Napríklad ak pri výskume porovnávame pocet
  bielych krviniek u mužov a žien, pohlavie bude
  nezávislá premenná a pocet bielych krviniek
  závislá premenná.

49
Testy štatistických hypotéz

• Štatistická hypotéza je tvrdenie týkajúce sa
  základného súboru.
• V prípade parametrických testov je hypotéza
  tvrdenie o neznámej hodnote parametra základného
  súboru.

50
Formulácia nulovej hypotézy

• Konecným cielom väcšiny štatistických testov je
  zhodnotenie vztahu medzi premennými.
• Nulová hypotéza potom vyjadruje nezávislost
  premenných.
• Napríklad nulová hypotéza t-testu vyjadruje
  rovnost priemerov dvoch základných súborov.
  Rozdiel zistený vo vzorke sa považuje za náhodný
  (je dôsledkom náhodného výberu).

51
Formulácia alternatívnej hypotézy (Ha)

• Väcšinou chceme dokázat pravdivost alternatívnej
  hypotézy, ktorá najcastejšie vyjadruje
  štatistickú závislost premenných. Pravdivost
  alternatívnej hypotézy sa dokazuje vždy iba
  nepriamo a to tak, že ukážeme, že nulová hypotéza
  je nepravdepodobná a alternatívna (jediná
  zostávajúca), je teda pravdepodobná.
• Alternatívna hypotéza má napr. tvar priemery
  základných súborov sa nerovnajú. Rozdiel nameraný
  vo vzorke je teda štatisticky významný.
• Ak však chceme napr. zistit, ci sa po podaní
  lieku znížil priemerný krvný tlak pacientov
  (možnost zvýšenia tlaku po podaní lieku úplne
  vylucujeme), alternatívna hypotéza bude mat tvar
  priemer 1 je väcší ako priemer 2. Takéto
  jednostranné hypotézy sa používajú zriedkavo a s
  velkou opatrnostou.

52
Stanovenie hladiny významnosti (a)

• Hladina významnosti je pravdepodobnost chyby I.
  druhu, ktorú urobíme, ak zamietneme nulovú
  hypotézu, ktorá v skutocnosti platí. Teda ak
  prídeme k záveru, že medzi premennými existuje
  vztah, pricom medzi nimi vztah nie je.
• Alfa sa tradicne stanovuje na 5  ( 0,05) alebo
  1  ( 0,01).

53
Výpocet testovacej štatistiky a pravdepodobnosti

• Zo vzorky sa vypocíta testovacia štatistika,
  ktorá má za predpokladu pravdivosti nulovej
  hypotézy príslušné rozdelenie pravdepodobnosti
  (F, Chi-kvadrát, t).
• P-hodnota (P-Value, Probability Level)
  predstavuje pravdepodobnost, že testovacia
  štatistika za predpokladu pravdivosti nulovej
  hypotézy dosiahne prinajmenšom tak extrémnu
  hodnotu, ako je hodnota vypocítaná zo vzorky.
• P-hodnota je pravdepodobnost, že vztah zistený
  z našich údajov je iba dôsledkom neštastnej
  vzorky a ak by sme vybrali dalšiu náhodnú vzorku,
  nemuseli by sme nájst nic.
• P-hodnota je najnižšia hodnota hladiny
  významnosti, ktorá vedie k zamietnutiu nulovej
  hypotézy.
• P-hodnota je odhadovaná pravdepodobnost
  zamietnutia pravdivej nulovej hypotézy. Cím
  menšia je P, tým viac sme presvedcení, že nulová
  hypotéza nie je pravdivá a mala by byt zamietnutá.

54
Rozhodnutie

• Ak P lt a, nulová hypotéza sa voci príslušnej
  alternatívnej hypotéze zamietne. Znamená to, že
  rozdiel nameraný vo vzorke je príliš velký na to
  aby bol iba náhodný. Medzi premennými teda
  existuje vztah.
• Ak P  a, nulovú hypotézu nemožno zamietnut.
  Znamená to, že rozdiel nameraný vo vzorke môže
  byt iba náhodný. Casto sa v takomto prípade
  nesprávne hovorí, že nulová hypotéza sa prijíma.
  Správny je výrok, že nemáme dostatocné dôkazy na
  to, aby sme nulovú hypotézu zamietli. Teda nemáme
  dostatok dôkazov na to, aby sme tvrdili, že medzi
  premennými existuje vztah.
• V praxi sa velmi casto hladina významnosti
  nestanovuje vopred, teda P-hodnota sa
  interpretuje samostatne. Väcšina autorov uvádza
  P lt 0,05 ako štatisticky významný a P lt 0,01 ako
  štatisticky vysoko významný vztah.

55
Výsledky
Skutocnost Rozhodnutie Rozhodnutie
Skutocnost H0 nezamietnutá H0 zamietnutá
H0 pravdivá Správne rozhodnutie (p 1-a) Chyba I. druhu (p a)
H0 nepravdivá Chyba II. Druhu (p ß) Správne rozhodnutie (p 1-ß)
H0 Nulová hypotéza p Pravdepodobnost nastatia
danej situácie a Significance level (hladina
významnosti) 1-a Confidence level
(spolahlivost) 1-ß Power (sila testu)
56
Krátkodobé a dlhodobé efekty experimentu

• Efekt nezávisle premennej
• bezprostredne po skoncení experimentu.
• s odstupom niekolkých týždnov alebo mesiacov
  retencia experimentálneho efektu.

57
Aktivita kontrolnej skupiny

• kontrolná skupina by mala plnohodnotne fungovat.
  Musí konat urcitú aktivitu, ktorá je paralelná,
  ale nie totožná s aktivitou experimentálnej
  skupiny.
• Prirodzene, necinnost kontrolnej skupiny je
  menšie zlo ako neexistencia kontrolnej skupiny. V
  takomto prípade nemôžete výkon experimentálnej
  skupiny porovnat s nicím.

58
Trvanie experimentu

• Toto je otázka, na ktorú si musí experimentátor
  nájst odpoved sám.
• Záleží na tom, aký zložitý je skúmaný jav a ako
  dlho trvá, než sa prejaví zmena oproti vstupným
  charakteristikám subjektov.
• Postoje k etnickej skupine sa pravdepodobne
  nedajú zmenit tak rýchlo (ak sa vôbec dajú) ako
  navýšenie vedomostí z konkrétneho uciva.

59
Nežiaduce premenné

• história,
• efekt merania,
• reaktivita subjektov,
• mortalita,
• diferencovaný výber subjektov.

60
Laboratórny experiement

• Je to taký experiment, pri ktorom sú podmienky
  velmi prísne kontrolované pocnúc teplotou
  miestnosti a konciac povedzme intonáciou reci
  experimentátora.
• Ide obycajne o individuálne pôsobenie, subjekt
  sedí v izolovanej miestnosti.
• Týmto spôsobom experimentujú napríklad
  psychológovia s faktormi, ktoré vplývajú na
  pozornost subjektov. Zvukotesná miestnost
  zarucuje, že subjekt bude vnímat len zvukový
  stimul, ktorý mu vyšle experimentátor. Nebude
  ovplyvnený nicím iným.
• Laboratórny experiment vznikol vo vedách, ako je
  chémia a fyzika.
• V pedagogike nenašiel uplatnenie.
• Dôvod - je príliš vzdialený prirodzenému
  prostrediu cloveka a abstrahuje od jeho
  sociálnych a kultúrnych daností. Môžeme povedat,
  že laboratórny experiment má síce vysokú vnútornú
  validitu, ale má nízku externú validitu jeho
  závery možno len tažko zovšeobecnit na bežné
  životné situácie.