PLAN - PowerPoint PPT Presentation

About This Presentation

Title:

PLAN

Description:

Number of Views:65

Avg rating:3.0/5.0

Slides: 14

Provided by: stud1166

Category:

Tags: plan | otec

Transcript and Presenter's Notes

Title: PLAN

1
PLANÉTY SLNECNEJ SÚSTAVY

2
OBSAH

3
Merkúr

Merkúr je najbližšou planétou k Slnku. Bol
pomenovaný podla rímskeho posla bohov (možno
preto, že sa pohybuje po oblohe najrýchlejšie zo
všetkých planét). Merkúr obehne okolo Slnka
približne raz za 88 dní . Merkúr je malou
planétou s tretinovým priemerom voci Zemi.
Podmienky na jeho povrchu sú mimoriadne drsné.
Slnecný kotúc je na tejto planéte zhruba dva a
pol krát väcší ako na Zemi.
Povrch sa môže cez den v oblasti rovníka
rozpálit až na 400-450 stupnov Celzia. Pri
takýchto teplotách sa topia aj niektoré známe
kovy, napr. cín a olovo. Avšak pocas dlhej noci
môže teplota klesnút na mínus 150 C až mínus
200 C. Takéto obrovské rozdiely teplôt sú okrem
iného spôsobené aj tým, že Merkúr takmer nemá
atmosféru a táto nie je schopná zadržiavat teplo.

Obsah
4
Venuša

Venuša je druhou planétou v poradí od Slnka. Je
pomenovaná podla rímskej bohyne krásy a lásky.
Jej dráha sa nachádza vo vnútri dráhy Zeme, takže
podobne ako Merkúr sa nikdy nevzdiali daleko od
Slnka. Maximálna uhlová výchylka Venuše od Slnka
môže byt až 48. A navyše je to po Slnku a
Mesiaci najjasnejší objekt pozorovatelný na
pozemskej oblohe.
Venuša obehne okolo Slnka zhruba raz za 225 dní.
Jej dráha je najmenej eliptická zo všetkých
planét Slnecnej sústavy.
Venuša je najpomalšie rotujúcou planétou
v Slnecnej sústave.
Teplota na povrchu sa pohybuje v rozmedzí zhruba
440 až 480 C, co je v priemere viac ako na
dennej strane Merkúru! Pri takejto teplote by sa
nachádzali v tekutom stave napr. cín, olovo ci
zinok.

Obsah
5
Zem

Zem je tretou planétou v poradí od Slnka. Je to
doposial jediné teleso vo vesmíre, o ktorom
vieme, že je na nom život.
Zem obehne okolo Slnka približne raz za 365,25
dní, v strednej vzdialenosti necelých 150
miliónov kilometrov. Jedno otocenie okolo osi jej
trvá 23 hodín 56 minút a 4 sekundy.
Atmosféra Zeme je do znacnej miery ovplyvnená
biosférou (živými organizmami) a je zložená
z dusíka (78 ), kyslíka (21 ), argónu (necelé
1 ) a zbytok tvorí premenlivé množstvo vodných
pár, oxid uhlicitý a dalšie plyny.
Pocasie je na Zemi velmi premenlivé a najmä
v stredných šírkach dochádza k velkým teplotným
výkyvom. V rovníkových oblastiach sa zase casto
vyskytujú tropické búrky.

Obsah
6
Mars

Mars - štvrtá planéta v poradí od Slnka. Bol
pomenovaný podla rímskeho boha vojny zrejme kvôli
jeho nacervenalému zafarbeniu. Mars obehne okolo
Slnka raz za 687 dní, takže rok je tam skoro
dvakrát dlhší ako na Zemi.
Mars má pomerne výstrednú dráhu a jeho
vzdialenost od Slnka sa mení od 207 do 249
miliónov kilometrov (stredná vzdialenost je 228
miliónov km).
Na Marse sa vyskytuje viacero druhov oblacnosti.
Vysoké oblaky podobné našim cirom sa skladajú
pravdepodobne z ladových kryštálikov a zrejme
vytvárajú aj ranné hmly.

Obsah
7
Jupiter

Jupiter je piatou planétou v poradí od Slnka, je
to zároven najväcšia planéta slnecnej sústavy,
bol teda právom pomenovaný po vládcovi rímskych
bohov.
Na oblohe je pozorovatelný po väcšinu roka ako
velmi nápadný objekt. Jupiter obklopuje mohutná
atmosféra, ktorá sa skladá prevažne z vodíka (asi
90) a hélia (okolo 10).
Jupiter nemá pevný povrch v tom zmysle ako
planéty zemského typu. Viditelný povrch Jupitera,
ciže horná vrstva oblacnosti, má charakteristický
vzhlad. Striedajú sa na nom svetlejšie a tmavšie
pásy.
Okrem toho sa tam vyskytuje mnoho oválnych
útvarov, z ktorých najznámejšia a najstabilnejšia
je Velká cervená škvrna, ktorá sa tam nachádza už
urcite viac ako 300 rokov.

Obsah
8
Saturn

Saturn je v poradí šiesta planéta od Slnka a po
Jupiteri druhá najväcšia. Pomenovaný je po
rímskom bohovi Saturnovi (ekvivalent gréckeho
Kronosa), ktorý je syn Urána a otec Dia
( Jupitera).
Prstence Saturna sú oproti tým ostatným výrazne
jasnejšie a výraznejšie.
Saturn má spomedzi všetkých planét najmenšiu
hustotu. Je lahší ako voda, má iba 0,7 násobok
jej hustoty. Aj vdaka tomu a velkej rýchlosti
rotácie je najvýraznejšie sploštenou planétou

Obsah
9
Urán

Obsah
10
Neptún

Neptún je ôsma planéta od Slnka. Podla velkosti
je štvrtý, hned za Uránom, ale je od neho
hmotnejší. Pretože dráha Pluta je výrazne
excentrická a zasahuje dovnútra dráhy Neptúnu,
býva obcas Neptún najvzdialenejšou planétou
slnecnej sústavy.
Pravdepodobne je aj poslednou velkou planétou,
pretože je velmi nepravdepodobná možnost vzniku
planét vo väcšej vzdialenosti.

Obsah
11
Pluto

Pluto je väcšinou najvzdialenejšou planétou
slnecnej sústavy. Dráha Pluta však zasahuje
dovnútra dráhy Neptúnu (bez toho aby sa pretínali
- nemôže dôjst k ich zrážke) a preto kým je Pluto
k Slnku najbližšie, je najvzdialenejšou planétou
Neptún.
Planéta pravdepodobne dostala svoje meno podla
toho, že je na samom okraji slnecnej sústavy a
nachádza sa v trvalom šere.
Pluto je jedinou planétou slnecnej sústavy, ktorá
ešte nebola navštívená žiadnou pozemskou sondou.

Obsah
12
POUŽITÁ LITERATÚRA