Abraham Lincoln - PowerPoint PPT Presentation

1 / 13
About This Presentation
Title:

Abraham Lincoln

Description:

... (Sever proti Juhu). Arkansas, Virg nia, Tennessee a Severn Karol na sa pripojili ku Konfeder cii, ale otrok rske t ty Maryland, Kentucky, ... – PowerPoint PPT presentation

Number of Views:239
Avg rating:3.0/5.0
Slides: 14
Provided by: Kol124
Category:

less

Transcript and Presenter's Notes

Title: Abraham Lincoln


1
Abraham Lincoln
2
Životopis
  • Narodil sa ako syn farmára a robotníka Thomasa
    Lincolna. I napriek velkému majetku a rôznym
    vedlajším príjmom svojho otca vyrastal v
    chudobnej rodine. Niekolkokrát sa stahovali, až
    sa napokon usadili v okrese Macon v Illinois. Ani
    nie 10-rocného Abrahama pripravila zákerná
    malária o matku. Jeho otec sa po case usadil v
    Indiane a Lincoln pomohol otcovi rozbehnút sa, no
    potom sa vydal vlastnou cestou. Už od 14-tich
    rokov si zacal zarábat na živobytie. Bol hrácom
    pokru, pltníkom, lodivodom, lovcom, vojakom,
    vedúcim poštového úradu a pomocníkom v obchode.
    Mal tú najtvrdšiu školu školu života. No
    ctižiadostivému mladíkovi to nestacilo a zacal sa
    sám vzdelávat. V New Salerme si prenajal obchod.
    Vdaka svojej velkej zálube - knihám - si získal
    povest vzdelaného cloveka a jeho popularita
    zacala ešte rást, ked sa na neho ludia zacali
    stále viac obracat kvôli svojím sporom. Jeho
    múdre rozhodovanie ho doviedlo až k tomu, že sa
    vzdal svojho obchodu a zacal sa uchádzat o kreslo
    v illinoiskej snemovni.

3
Zaciatky politickej kariéry
  • Prvý pokus mu nevyšiel podla jeho predstáv. Vo
    svojom volebnom programe vyzdvihoval zriadenie
    centrálnej banky, zavedenie cla, ako i zlepšenie
    verejných inštitúcií, cím jasne deklaroval, že
    jeho zmýšlanie sa uberá smerom k whigom. Vo
    volbách uspel až na druhý pokus a svoje miesto si
    udržal až do roku 1840. Kedže nedokázal byt z
    politiky živý, pracoval v rôznych zamestnaniach
    ako zememerac, pomocník v obchode, poštový
    úradník a iné. Popri tom sa vážne zaoberal
    štúdiom práv a pozorne sledoval politické dianie
    v zemi. V rámci strany whigov sa prejavoval ako
    šikovný politik, takže nebolo prekvapením, ked sa
    coskoro stal ich vodcom v Illinoise.4. novembra
    1842 sa Lincoln oženil s Mary Toddovou. Bola to
    milá, veselá mladá žena s velkým talentom, no
    hlavne s velkou ctižiadostou. V rámci jeho
    politického vplyvu sa starostlivo venovala jeho
    výzoru, ktorý bol pre politika vždy dôležitý.
    Porodila mu tiež štyroch synov, hoci len jeden sa
    dožil dospelosti.

4
Volby do kongresu
  • V roku 1846 kandidoval Lincoln vo volbách do
    Kongresu USA. Pocas svojho pôsobenia v Snemovni
    reprezentantov vzbudil pozornost najmä prejavom
    proti vojne s Mexikom vo chvíli, ked už prakticky
    skoncila vítazstvom. Táto opozícia bola tak
    výrazom jeho odmietania všetkého, co sa mu zdalo
    nespravodlivé, ako aj jeho nesúhlas s nadmernou
    koncentráciou moci v rukách prezidenta, ku ktorej
    pocas vojny došlo. V roku 1848 podporoval Lincoln
    kandidáta whigov Zachary Taylora.

5
Prezidentke volby 1860
  • Nakoniec síce volby vyhral Douglas, ale do
    prezidentských volieb v roku 1860 sa sily
    Republikánskej strany znásobili. Na volebnom
    zjazde, ktorý sa konal v tom istom roku v Chicagu
    v Illinois, bol Lincoln v tretom kole nominovaný
    prezidentským kandidátom. Demokrati boli natolko
    rozštiepení, že nominovali dvoch kandidátov,
    Johna C. Breckenridgea a Stephena A. Douglasa.
    Volebný program republikánov sluboval koniec
    rozširovania otroctva, ochranné clá a rýchle
    udelovanie obcianstva pristahovalcom, ktorí sa
    stali žiadanou pracovnou silou. V den Lincolnovej
    inaugurácie - vo februári 1861 - Kongres schválil
    13. dodatok k ústave, ktorý mal zarucit
    existenciu otrokárstva. Dodatok v tejto podobe
    však do platnosti nevošiel neschválili ho
    jednotlivé štáty. Paradoxom zostáva, že ked v
    roku 1865 ratifikovali iný 13. dodatok, netýkal
    sa už záruk zachovania otroctva, ale jeho
    zrušenia.

6
Obcianska vojna
  • Lincoln zvítazil získaním 181 mandátov. Južné
    štáty tento výsledok velmi znepokojil. Extrémisti
    vyzývali k odtrhnutiu od Únie, hoci Lincoln
    popieral akýkolvek úmysel oslobodit otrokov. Hlas
    odporu však silnel. Do cela bojovného tábora sa
    postavila Južná Karolína a rozhodla sa v decembri
    1860 vystúpit z Únie, nasledovaná v priebehu
    šiestich týždnov aj štátmi Mississippi,
    Louisiana, Alabama, Georgia, Florida a Texas.
    Založili Confederate States of America
    (Konfederácie amerických štátov) s vlastnou
    ústavou a ich prezidentom sa stal Jefferson
    Davis. Osem severných otrokárskych štátov od
    Delaware po Arkansas zaujalo najprv vyckávací
    postoj. Novozvolený prezident teda stál hned na
    zaciatku svojho funkcného obdobia pred
    neriešitelným problémom, pred rozpadom Únie.
    Všetky pokusy o sprostredkovanie v záujme
    zachovania Únie, ktoré podnikla predchádzajúca
    vláda, skoncili neúspechom. Ked bola 12. apríla
    1861 pri Charlestone bombardovaná federálna
    pevnost Sumter, ležiaca na pobreží Konfederácie,
    znamenalo to zaciatok krvavej obcianskej
    vojny(Sever proti Juhu). Arkansas, Virgínia,
    Tennessee a Severná Karolína sa pripojili ku
    Konfederácii, ale otrokárske štáty Maryland,
    Kentucky, Delaware, a Missouri zotrvali nadalej v
    Únii.

7
Vítazstva konfederácie
  • Konfederácia preložila svoje hlavné sídlo do
    Richmondu vo Virgínii, asi 150 km od Washingtonu.
    Prvá významná bitka sa odohrala na rieke Bull
    Run, kde proti sebe stálo 35 000 mužov Únie pod
    vedením generála Irvina McDowella a 20 000
    Konfederovaných v cele s generálom Beauregardom.
    Unionistické oddiely utrpeli bolestnú porážku.
    Pre štáty Únie to bol šok, ktorý ich však
    presvedcil o tom, že Juh sa nevzdá tak lahko, ako
    si mysleli na Severe. Ani niekolkonásobná zmena
    armádneho velenia nepriniesla Severu žiadny
    prevratný úspech. Zaciatkom roku 1863 generál Lee
    úspešne prenikol so svojimi jednotkami
    severozápadne od Washingtonu a Únia ocakávala
    útok na svoje hlavné mesto. V dnoch 1. júla 3.
    júla zúrila bitka pri Gettysburgu. Unionistické
    jednotky, ktorých vedenie bolo medzitým zverené
    do rúk generála Meada, dosiahli pri tomto strete
    konecne vítazstvo. Na oboch stranách stál
    približne rovnaký pocet vojakov (asi 80 000).
    Toto vítazstvo nebolo dôležité z vojenského
    hladiska Lee sa so svojim vojskom stiahol a
    všeobecná situácia sa takmer nezmenila, pre Úniu
    však mala obrovský morálny význam.

8
Obrat vo vojne
  • Zaciatkom roku 1864 menoval Lincoln vrchným
    armádnym generálom generála Granta. Pod jeho
    velením prebehli v tom istom roku pocetné bitky,
    predovšetkým vo Virgínii, ktoré stále viac
    vycerpávali vojsko Konfederácie. Súbežne s
    bojovými akciami ponúkol Lincoln Juhu niekolko
    rokovaní o kompromisnom mieri. Bol ochotný
    zastavit boje za podmienky, že sa Južania vrátia
    do Únie a uznajú oslobodenie otrokov. Sám Lincoln
    sa už v tom case priklánal k myšlienke otroctvo
    úplne zrušit. Mal na to niekolko dobrých dôvodov.
    Na jednej strane práca otrokov podporovala
    vojenské úsilie Konfederácie, na strane druhej
    upadajúca morálka Severu potrebovala povzbudit
    nejakým vznešeným mravným ideálom. A zrušenie
    otroctva sa ním skutocne stalo. Nehovoriac o tom,
    že takýto postup by zmaril akékolvek vyhliadky
    Konfederácie na podporu Francúzska ci Británie.
    Jefferson Davis však tieto návrhy odmietal, a
    musel sa preto prizerat, ako je jeho armáda
    zahánaná stále viac do úzkych. Dna 9. apríla 1865
    bol generál Lee donútený pri Appomattox
    Courthouse kapitulovat. Tým sa vojna de facto
    skoncila. Zaciatkom júna sa na Juhu vzdali
    posledné jednotky. So svojimi 600 000 mrtvymi to
    bola až doteraz najnicivejšia vojna v dejinách
    USA. Materiálne škody, ktoré spôsobila, sa nedajú
    vôbec vycíslit.

9
Vývoj po kapitulácii
  • Prícina vojny problém otroctva bola
    obcianskou vojnou vyriešená. V prejave po bitke v
    Antietame 22. októbra 1862 Lincoln prehlásil, že
    od 1. januára 1863 je treba na všetkých územiach
    obsadených vojskami Únie nazerat na otrokov ako
    na slobodných ludí. Dokument ale nemalou mierou
    prispel aj ku konecnému vítazstvu Únie vo vojne.
    Na základe neho sa totiž cernosi mohli hlásit do
    služby v ozbrojených silách, cím výraznou mierou
    ovplyvnili zloženie unionistickej armády. Dokopy
    ich v nej slúžilo takmer 200 000, co tvorilo asi
    desat percent celkového vojenského stavu.
  •  Tejto Preliminary Proclamation (Predbežnému
    vyhláseniu) predchádzal zložitý proces
    sebauvedomovania. Lincoln videl hlavný ciel vojny
    v zachovaní Únie. K definitívnemu oslobodeniu
    otrokov a jeho právnemu zakotveniu došlo až 13.
    dodatkom k Ústave, ktorého prijatia sa Lincoln už
    nedožil. Lincolnove emancipacné prehlásenie z 22.
    septembra 1862 sa prejavilo i v
    zahranicnopolitickej situácii Únie. Francúzsko,
    Španielsko a Velká Británia, sympatizujúce s
    Juhom, sa teraz nemohli otvorene postavit za
    Konfederáciu, pretože verejná podpora otroctva
    bola politicky neúnosná. Únia tak zažehnala
    nebezpecenstvo zásahu týchto mocností, najmä
    Velkej Británie, v prospech Konfederácie. V roku
    1863 sa zúcastnil otvárania národného cintorína
    pri Gettysburgu, na mieste, kde sa odohrala jedna
    z bitiek obcianskej vojny. Pri tejto príležitosti
    predniesol rec, v ktorej okrem iného povedal ,,
    Verím, že títo mrtvi nezomreli nadarmo.
    Spomínaný 13. ústavný dodatok, ktorým sa rušilo
    otroctvo, schválili tri štvrtiny štátov. 18.
    decembra 1865 sa stal súcastou ústavy. Vtedy už
    otroctvo pretrvávalo len v dvoch pohranicných
    štátoch Kentucky a Delaware. Netrvalo dlho a bolo
    zrušené aj tam.

10
Nové volby
  • Zaciatocné tažké porážky unionistických jednotiek
    nezostali bez vplyvu na postavenie prezidenta.
    Pri volbách do Kongresu v roku 1862 zaznamenali
    velké úspechy demokrati, 5 štátov, ktoré v roku
    1860 hlasovalo za Lincolna, zvolilo
    demokratických poslancov. Celkovo vzrástol pocet
    demokratických mandátov z 24 na 75. Medzi ludmi
    sa však šírilo, že prezident si i pocas vojny s
    každým prehovorí a pokúša sa pomôct, kde len
    môže. Biely dom potom denne obliehali
    návštevníci, snažiaci sa získat nejaké miesto,
    prezidentovi poradit alebo mu aspon poskytnút
    slovnú podporu v jeho nelahkom úrade. Demokrati
    predovšetkým vycítali Lincolnovi pociatocnú
    váhavost a neschopnost pri ich vedení. Ale ani
    republikáni neboli jednotní. Preto radikáli
    nominovali vlastného prezidenta Frémonta.
    Volebný zjazd sa však 8. júna 1864 rozhodol v
    Baltimore pre druhú Lincolnovu kandidatúru.
    Demokrati nominovali generála McClellana. Avšak
    bez ohladu na to sa pre neho jednoznacne vyjadril
    i lud, a tak bolo jeho vítazstvo pomerom 212 21
    mandátom viac než presvedcivé. Lincolnovi
    odovzdalo svoje hlasy i 77,5 všetkých vojakov.

11
Prezident Lincoln
  • 4. marca bol Lincoln uvedený druhý krát do
    prezidentského úradu. Inaugurácie sa po prvý raz
    zúcastnila cast cernošského obyvatelstva.
    Súcastou Lincolnovho sprievodu boli i obcianske
    združenia a prápor cernošských vojakov. Lincoln
    sa stále viac zaoberal plánmi na obnovu Juhu po
    skoncení vojny. Už koncom roku 1863 predložil
    svoj prvý návrh rekonštrukcie. V prejave, ktorý
    predniesol pri príležitosti južanskej kapitulácie
    11. apríla 1865, vytýcil základné línie budúcej
    politiky ohladuplnost voci Juhu, co možno
    najrýchlejšie vytvorenie vlastných vlád v južných
    štátoch, od ktorých však ocakával jednoznacné
    prehlásenie lojality, co možno najrýchlejšie
    zaclenenie povstalcov do civilného života,
    spojené s navrátením všetkých obcianskych práv.

12
Atentát
  • Bohužial, na naplnenie týchto cielov už nemal
    dost casu. Dna 14. apríla, pät dní po skoncení
    vojny, navštívil Lincoln s manželkou slávnostné
    predstavenie vo washingtonskom divadle. To sa mu
    stalo osudným. O 22. hodine Jeden z hercov, ktorý
    bol fanatickým prívržencom Juhu, vtrhol do lóže a
    z tesnej blízkosti prezidenta strelil dvakrát
    zozadu do hlavy. V zmätku, ktorý nastal, potom
    atentátnik, herec John Wilkes Booth, utiekol. Až
    za niekolko dní ho vojaci chytili a zastrelili.
    Hoci sa Lincolnovi dostalo všemožnej lekárskej
    starostlivosti, nasledujúci den zomrel. Ukázalo
    sa, že atentát bol sprisahaním, na ktorom sa
    okrem Bootha podielalo ešte dalších 9
    atentátnikov, ktorí boli prívržencami Juhu a
    konali z vlastného presvedcenia. Okrem Lincolna
    chceli zabit Granta, Johnsona a Sewarda. Na
    štátneho sekretára, pripútaného na lôžko, bol
    spáchaný atentát nožom, zranenie však nebolo
    smrtelné. Šest sprisahancov bolo odsúdených na
    smrt, jeden zomrel vo väzení a ostatných
    popravili.

13
Lincolnove posolstvo
  • Dnes sa Lincolnove narodeniny slávia ako národný
    sviatok, aby pripomínali prezidenta, ktorý
    zachránil jednotu národa a demokraciu. Na
    cloveka, ktorý dokázal každého podmanit svojou
    prostotou, prostotou významného muža, ktorému sa
    protivil každý kult osobnosti, ktorý svoju prácu
    chápal ako službu národu a jeho blahu, ktorého
    neustále trápili pochybnosti, ci urobil správne
    rozhodnutie, ktorý sa nechával viest ludskostou a
    slušnostou, a natrvalo sa zapísal do podvedomia
    svojho národa.
Write a Comment
User Comments (0)
About PowerShow.com