Dru

1
Družice

• FiLiP Antošovský 1.D

2
Obsah

• Umelá družica
• História
• Úniková rýchlost
• Kruhová rýchlost
• Bajkonur
• Družice
• Zaujímavosti

3
Umelá družica

• Umelá družica (umelý satelit) je umelé kozmické
  teleso, ktoré sa pohybuje v prvom priblížení po
  uzavretej krivke (obežnej dráhe, približne po
  elipse) okolo prirodzeného kozmického telesa,
  napr. planéty alebo jej mesiaca, na rozdiel od
  kozmických sond, pohybujúcich sa na zaciatku ich
  letu v gravitacnom poli Zeme po otvorených
  krivkách, po (parabole alebo hyperbole). Podla
  špecifických vlastností obežných dráh umelých
  družíc potom rozoznávame ako zvláštne
  podkategórie družice stacionárne, polárne a
  heliosynchrónne .

4

• Umelé družice rozdelujeme do kategórií najmä
  práve podla centrálneho telesa, okolo ktorého sa
  pohybujú, rozoznávame teda napr. umelé družice
  Zeme, umelé družice Mesiaca, umelé družice Marsu
  a pod. Umelé kozmické telesá, pohybujúce sa po
  eliptických dráhach okolo Slnka, sa síce v
  zaciatkoch kozmonautiky nazývali analogicky umelé
  družice Slnka alebo umelé planétky, ale neskôr sa
  pre ne vžilo skôr oznacenie medziplanetárna
  sonda, prípadne planetárna sonda.
• Iné delenie vychádza z hlavného použitia umelých
  družíc, podla ktorého ich môžeme rozdelit na
• Vedecké družice
• Vojenské a špionážne družice
• Navigacné družice
• Meteorologické družice
• Rádioamatérske družice
• Telekomunikacné družice

5
História

• Prvou umelou družicou Zeme sa stal Sputnik 1,
  vypustený z kozmodrómu Bajkonur 4. októbra 1957
• Štáty s prvou vypustenou umelou družicou

Prvý štart podla štátov Prvý štart podla štátov Prvý štart podla štátov
Štát Rok štartu Prvý satelit
Rusko (bývalý Sovietsky zväz) 1957 "Sputnik 1"
Spojené štáty 1958 "Explorer 1"
Francúzsko 1965 "Astérix"
Japonsko 1970 "Osami"
Cína 1970 "Dong Fang Hong I"
Spojené královstvo 1971 "Prospero X-3"
India 1980 "Rohini"
Izrael 1988 "Ofek 1"
6
Úniková rýchlost

• Úniková rýchlost, tiež 2. kozmická rýchlost je
  najnižšia rýchlost, ktorou sa teleso zanedbatelne
  malej hmotnosti v danej výške pohybuje po
  parabolickej dráhe okolo centrálneho telesa. Je
  to teda najnižšia možná rýchlost, pri ktorej
  teleso môže definitívne opustit sféru
  gravitacného vplyvu planéty.
• Velkost únikovej rýchlosti vu závisí na
  gravitacnom parametri centrálneho telesa µ a na
  výške dráhy nad povrchom r podla vztahu
• Zo vzorca je zrejmé, že úniková rýchlost s výškou
  klesá

7
Výška nadpovrchom(km) Únikovárýchlost(km/s) Poznámka
0 11,180  
200 11,009 najnižšie dráhy družíc
500 10,766  
1 000 10,395  
5 000 8,370  
10 000 6,977  
18 000 5,719 navigacné družice GPS
36 000 4,337 stacionárne družice
50 000 3,760  
100 000 2,738  
360 000 1,475 dráha Mesiaca
500 000 1,255  
8
Planéta Úniková rýchlostna povrchu(km/s) Poznámka
Merkúr 4,25  
Venuša 10,36  
Zem 11,18  
Mars 5,03  
Jupiter 59,55 na hranici mrakov
Saturn 35,51 na hranici mrakov
Urán 21,29 na hranici mrakov
Neptún 23,50 na hranici mrakov
Pluto 1,21  
9
Kruhová rýchlost

• Kruhová rýchlost tiež 1. kozmická rýchlost je
  rýchlost, ktorou sa pohybuje po kruhovej dráhe
  okolo centrálneho telesa v danej výške teleso
  zanedbatelne malej hmotnosti.
• Velkost kruhovej rýchlosti vk závisí na hmotnosti
  M (respektive gravitacnom parametri µ)
  centrálneho telesa a na polomere kruhovej dráhy r
  podla vztahu, kde ? je gravitacná konštanta.
• Kruhová rýchlost teda klesá nepriamo úmerne s
  odmocninou vzdialenosti. V tabulke vpravo sú
  uvedené hodnoty kruhovej rýchlosti pre rôzne
  výšky kruhových dráh v gravitacnom poli Zeme, v
  nasledujúcej tabulke kruhové rýchlosti
  prepocítané na povrch (resp. pri plynových obroch
  hornú hranicu mrakov - oznacené hviezdickou) u
  ostatných planét Slnecnej sústavy.

10
Výška nadpovrchom(km) Kruhovárýchlost(km/s) Poznámka
0 7,905  
200 7,784 Najnižšie dráhy družíc
500 7,613  
1000 7,350  
5000 5,919  
10 000 4,933  
18 000 4,044 navigacne družice GPS
36 000 3,067 stacionárne družice
50 000 2,659  
100 000 1,936  
360 000 1,043 dráha Mesiaca
500 000 0,887  
11
Planéta vk (km/s)
Slnko 440
Merkúr 3,01
Venuša 7,33
Zem 7,905
Mars 3,56
Jupiter 42,11
Saturn 25,10
Urán 15,60
Neptún 16,62
Pluto 0,86
12
Bajkonur

• Kozmodróm Bajkonur (po rusky ????????? ????????)
  je hlavný ruský kozmodróm, používaný od zaciatku
  kozmickej éry. Jeho stred sa nachádza v bode so
  zemepisnými súradnicami 4600' s. š. a 6340' v.
  d.
• Postavený bol v Kzyl-Ordinskej a Karagandskej
  oblasti na území Kazašskej SSR (teraz Kazachstan)
  medzi mestami Kazalinsk a Džusaly na základe
  rozhodnutia vlády ZSSR c. 292-181 zo dna 12.
  ferbrára 1955 ako Naucnoissledovatelskij
  ispytatelnyj poligon
• Prvý štart balistickej rakety sa odtial
  uskutocnil 15. augusta 1957, od 4. októbra 1957,
  ked odtial bola vypustená prvá umelá družica Zeme
  Sputnik 1, sa používa aj pre kozmické štarty.
• Z kozmodrómu sú a v minulosti boli vypúštané
  všetky sovietske a ruské pilotované kozmické lode
  typu Vostok, Voschod a Sojuz a bezpilotné
  nákladné kozmické lode typu Progress, zásobujúce
  Medzinárodnú vesmírnu stanicu. Tiež odtial
  štartujú stacionárne telekomunikacné družice,
  sondy k Mesiacu, sondy k planétam a cast
  vedeckých, aplikovaných a vojenských umelých
  družíc Zeme
• Viac ako 70 000 špecialistov a ich rodiny (stav
  2002) žije a pracuje v meste Bajkonur (pôvodný
  názov Taškent-90, potom Tjura-Tam, potom
  Leninskoje, potom až do 20. decembra 1995
  Leninsk, zemepisné súradnice 4539' s. š., 6319'
  v. d.) na brehu rieky Syrdaria.

13
(No Transcript)
14
Družice

• Sputnik 1 bol prvou umelou družicou Zeme
• Na obežnú dráhu bol vynesený 4. októbra 1957 o
  1928 UTC z kozmodrómu Bajkonur nosnou raketou
  R-7 (raketa), konštruktéra Sergeja Koroljova a
  aktívny bol do 8. januára 1958. Družica mala
  priemer 58 cm a hmotnost 83 kg. Na sonde bol
  umiestnený vysielac, ktorý bol aktívny od 4.
  októbra do 25. októbra 1957 v pásme 20/40 MHz
  jeho pípavý signál sa stal symbolom zaciatku
  kozmickej ér

15

• parametre obežnej dráhy - výška 250 km, sklon
  65, doba obehu 96 minút, rýchlost 7,8 km/s

16
Galileo (navigacný systém)

• Navigacný systém Galileo je plánovaný kozmický
  systém, ktorý by sa mal stat alternatívou k
  americkému armádou kontrolovanému systému GPS a
  ruskému systému GLONASS. Jeho výstavbu realizuje
  Európska únia. Systém Galileo by mal být
  prevádzkyschopný od roku 2010.
• Systém má pozostávat z 27 operacných družíc,
  obiehajúcimi vo výške približne 23 tisíc
  kilometrov nad povrchom Zeme po dráhach so
  sklonom 56 k zemskému rovníku v troch rovinách,
  vzájomne voci sebe posunutých o 60 (uzlovej
  priamky). Dalšie tri družice, po jednej v každej
  rovine, budú tvorit operacnú zálohu na obežnej
  dráhe, aby systém mohol byt pri technickom
  výpadku ktorejkolvek družice okamžite doplnený na
  plný pocet.

17
(No Transcript)
18
Zaujímavosti

• Hubblov vesmírny dalekohlad

Druh pozorovania optický, ulrafialový a blízky infracervený
Výška obežnej dráhy 600 km
Doba obehu 97 min
Dátum vypustenia 24. apríl 1990
Stiahnutie z orbitu cca 2010
hmotnost 11 000 kg
Druh dalekohladu reflektor
Priemer 2,4 m
Zberná plocha zhruba 4,3 m2
Efektívna ohnisková vzdialenost 57,6 m
19
(No Transcript)
20
Mir

• Mir (???, ciže svet alebo mier) bola prvá ruská
  permanentne obývaná vesmírna stanica. Bola
  vybudovaná na obežnej dráhe prepojením modulov
  Mir
• Mir vo vesmíre predstavoval velké a živé kozmické
  vedecké laboratórium, ktorú obsluhovali
  pilotované transportné kozmické lode Sojuz a
  automatické nákladné lode Progress
• Mir bol velký ako šest školských autobusov.
  Vovnútri vyzeral ako labyrint plný hadíc, drôtov
  a vedeckých nástrojov

21

• Cesta 15 rokov starej ruskej vesmírnej stanice
  skoncila 23. marca 2001, ked Mir bol cielene
  navedený do zemskej atmosféry, z väcšej casti v
  nej zhorel a jeho zvyšky dopadli blízko Nadi
  (Fidži) do Pacifiku

22
(No Transcript)
23
Použité zdroje

• www.sk.wikipedia.com
• www.google.sk

24
Dakujem za vašu pozornost

• Koniec prezentácie