Cicavce ( Mammalia)

1
Cicavce ( Mammalia)
2

• Základným spolocným znakom všetkých cicavcov je
  výživa mládat materským mliekom.
• Ich vývin spravidla prebieha v maternici, v tele
  matky. Zárodok je tak ako u ostatných blanovcov
  (amniota) chránený plodovými obalmi.
• Telo cicavcov tvorí hlava, krk, trup, chvost a
  dva páry koncatín.
• Jeho povrch chráni koža s množstvom kožných
  žliaz. Potné žlazy vylucujú pot, ktorý obsahuje
  vela vody a podiela sa na termoregulácii
  (ochladzovanie tela vo velmi teplom prostredí).
• Mazové žlazy premastujú kožu a srst. Pachové
  žlazy využívajú cicavce pri vnútrodruhovej aj
  medzidruhovej komunikácii.
• Materské mlieko produkujú mliecne žlazy.

3

• Povrch tela cicavcov chráni srst, tvorená rôznymi
  druhmi chlpov. Horné, pevnejšie chlpy (pesíky,
  štetiny a ostne) sú rôzne sfarbené, plnia hlavne
  ochrannú funkciu a pomáhajú pri maskovaní v
  prostredí. Rôzne sfarbené chlpy vytvárajú casto
  kresby, ktoré odlišujú samcov od samíc alebo
  umožnujú vzájomnú identifikáciu jedincov žijúcich
  v skupinách.
• Spodná vrstva je podsada (jemné a husté chlpy).
  Pomáha pri udržiavaní teploty tela.
• Cicavce majú, tak ako vtáky, stálu telesnú
  teplotu, co im umožnuje aktivitu aj v chladnom
  prostredí.
• Okrem srsti vytvára koža cicavcov dalšie útvary
  (deriváty) ako sú nechty, pazúry, ostne, kopytá,
  rohy a parohy.
• Potrava cicavcov je rozmanitá, comu zodpovedá aj
  stavba ich tráviacej sústavy. Jej jednotlivé
  casti sa líšia v závislosti od druhu prijímanej
  potravy. Sú to napríklad rozdiely v pocte a tvare
  zubov, v dlžke criev alebo stavbe žalúdka u
  mäsožravcov a bylinožravcov.

4

• Všetky cicavce, vrátane delfínov a velrýb,
  dýchajú plúcami. Dýchacie cesty vedú vzduch do
  velkého množstva plúcnych mechúrikov, ktoré
  výrazne zväcšujú vnútorný povrch plúc. To zvýšilo
  intenzitu príjmu kyslíka do krvi a umožnilo
  väcšiu aktivitu cicavcov.
• V porovnaní s ostatnými stavovcami majú cicavce
  najdokonalejšie vyvinutú nervovú sústavu, najmä
  predný mozog. Spolu s dobre vyvinutými zmyslami
  (cuch, chut, hmat, sluch, a zrak), prijímajú a
  analyzujú množstvo signálov z prostredia.
  Výsledkom je velmi zložitý komplex inštinktov,
  ktorý je základom pre vrodené správanie, ako aj
  schopnost pamätat si, ucit sa a riešit situáciu,
  co je predpokladom pre naucené, získané
  správanie.

5

• U cicavcov je castý pohlavný dimorfizmus. Samce
  sa odlišujú od samíc druhotnými pohlavnými znakmi
  (parohy, sfarbenie, väcší vzrast).
• U samíc sa tvoria v párových vajecníkoch vajícka
  a u samcov v semenníkoch spermie.
• Oplodnenie je vnútorné. Predchádza mu párenie,
  ktoré sa spravidla viaže na urcité rocné obdobie.
• Po oplodnení sa zárodok vyvíja v maternici. Jeho
  výživu a dýchanie zabezpecuje u väcšiny cicavcov
  placenta. Je to orgán, ktorý spája vyvíjajúci sa
  plod s telom matky.
• Po ukoncení vnútromaternicového vývinu sa pôrodom
  dostávajú na svet mládatá. Casto sú holé, slepé a
  živia sa cicaním materského mlieka.
• Mlieko je výživná tekutina obsahujúca vodu,
  bielkoviny, tuky a protilátky.
• Cicavce sa na rozdiel od iných stavovcov
  dostatocne dlho a starostlivo starajú o svoje
  potomstvo.

6

• Nie všetky cicavce sú pocas vývinu v tele samice
  vyživované prostredníctvom placenty. Podla tohto
  znaku ich rozdelujeme na podtriedy
• 1. vajcorodce (Prototheria)
• 2. vackovce (Marsupialia)
• 3. placentovce (Placentalia)
• Vajcorodce tvoria jedinú skupinu cicavcov, ktorá
  znáša vajcia. Po vyliahnutí sa mládatá živia
  výluckami mliecnych žliaz na bruchu matky.
  Zástupcovia tejto skupiny žijú iba v Austrálii.
  Patrí k nim napríklad vtákopysk podivný
  (Ornithorthynchus anatinus) a ježura austrálska
  (Tachyglossus aculeatus). Vtákopysk obýva sladké
  vody, kde sa živí drobnými bezstavovcami. Výborne
  pláva, medzi prstami má plávacie blany, plochý
  chvost mu slúži ako kormidlo a jeho srst
  neprepúšta vodu.

7
vtákopysk podivný
8
ježura austrálska
9

• Austrálske kengury, koaly, juhoamerické vakomyši
  a dalšie drobné vackovce nemajú vyvinutú
  placentu. Rodia nedokonale vyvinuté embryá, ktoré
  musia prekonat hned po narodení cestu do matkinho
  vaku. Tam sa prisajú na mliecne bradavky a ich
  vývin pokracuje až do dospelosti.
• Väcšina cicavcov patrí medzi placentovce. Pocas
  vývinu v maternici ich chráni matkine telo a
  prostredníctvom placenty zabezpecuje dostatocnú
  výživu.
• Spôsob rozmnožovania a vývinu mládat spolu so
  schopnostou udržiavat si stálu tlesnú teplotu
  zvýšili nezávislost placentovcov od podmienok
  prostredia, vrátane vodného. To im umožnilo
  adaptovat sa prakticky všade.

10
Kengura
11

• Vydra riecna (Lutra lutra) obýva brehy cistých
  vôd. Telo vydry je valcovité a ohybné, pokryté
  hustou srstou, ktorá je mastná a neprepúšta vodu.
  Na plochej hlave sú nosové otvory a malé uši,
  ktoré sa uzatvárajú, aby do nich nevnikala voda
  pri ponorení.
• Živí sa rybami, žabami, loví však aj menšie
  suchozemské cicavce. Vydra je aktívna najmä v
  noci. Pri love v tme využíva hmatové fúzy, ktoré
  má okolo širokého ústneho otvoru.
• Patrí medzi šelmy mäsožravce (Carnivora).
• Brloh si vytvára v brehoch s vchodom pod vodou a
  jedným vetracím otvorom. Vyskytuje sa len na
  niektorých miestach strednej Európy. Je vzácna a
  zákonom chránená.

12
Vydra riecna
13

• Bobor európsky (Castor fiber) patrí medzi
  najväcšie európske hlodavce(Rodentia).
• Hmotnost tela môže byt až 30 kg. Živí sa
  rastlinnou potravou, najmä kôrou stromov, ktorú
  obrusuje velkými hlodavými zubami.
• Nosové a ušné otvory môže uzatvorit, medzi
  prstami má plávacie blany a velký plochý chvost.
  Žije v rodinných kolóniách na brehoch riek.
• Ohrýzaním kmenov mäkkých drevín stavia hrádze.
  Vtahuje do nich konáre, ktoré mu slúžia ako
  potrava. Nahromadením velkého množstva konárov
  vznikajú hrady, v ktorých sa ukrýva. Bobrie hrady
  môžu mat výšku až 1,5 metra a priemer 3 4 m. V
  týchto úkrytoch môže bezpecne preckat zimu.
• V minulých storociach bol bobor v Európe takmer
  vyhubený..

14
Bobor európsky
15

• Ondatra pižmová (Ondatra zibethica) patrí medzi
  hlodavce. Žije na brehoch vôd a velmi dobre
  pláva. Živí sa rastlinami ale aj drobnými vodnými
  živocíchmi. Do brehov riek a rybníkov si vyrýva
  nory, alebo si na brehoch buduje kopy z
  rastlinného materiálu - hrady.
• Ondatra bola do Európy dovezená na zaciatku 20.
  storocia zo Severnej Ameriky ako kožušinové
  zviera. Vypustená bola do volnej prírody pri
  Dobríši, odkial sa rozšírila do celej Európy.
• Svojím spôsobom života však spôsobuje v pôvodnom
  prostredí vela problémov.
• Poškodzuje hrádze aj pobrežnú vegetáciu. Na
  Slovensku sa vyskytuje na Malom Dunaji.

16
Ondatra pižmová
17

• Okrem mäsožravcov a hlodavcov patria k
  najvýznamnejším radom placentovcov aj hmyzožravce
  (jež, krt, piskor), netopiere (kalon, podkovár,
  vecernica), dvojitozubce (zajac, králik), velryby
  (vráskavec, delfín, kosatka), plutvonožce (tulen,
  mrož), kopytníky (párnokopytníky jelen, srna,
  hroch, žirafa, antilopa) a nepárnokopytníky
  kôn, somár, nosorožec, diviak) a primáty
  (poloopice, opice, ludoopi).