Prezentace aplikace PowerPoint

1
Kométy
Sona Sedláková, 05.A
2
Co je to?
Kométy s velkými chvostami sú pozorovatelsky
neprehliadnutelné úkazy na oblohe. V minulosti
príchod každej velkej kométy vyvolával paniku,
ludia verili, že sú znamením chorôb, vojny, ci
iných neštastí. Dnes sa sotva niekto bojí ich
objavenia na našej oblohe, naopak tešia sa na ne
nielen hvezdári, ale aj ostatní ludia, už ked pre
nic iného, tak kvôli ich kráse na tmavej nocnej
oblohe.
Kométy sú mimozemské kozmické objekty. Dlho však
boli pokladané za atmosférické úkazy, až dánsky
hvezdár Tycho Brahe dokázal, že kométa z roku
1577 bola vzdialenejšia ako Mesiac, a teda bola
astronomickým objektom. Edmond Halley v roku 1705
zistil, že niektoré kométy sa pravidelne vracajú
k Slnku. Dokázal, že jedna z nich bola viditelná
už tri razy, a predpovedal jej návrat (Halleyova
kométa). Na rozdiel od takmer kruhových dráh
planét, dráhy komét okolo Slnka sú pretiahle
elipsy so Slnkom v jednom z jej ohnísk.
3
Stavba
Pojem kométa zahrna okrem jadra aj plynno -
prachový obal (kómu) a jeho deformáciu (chvost).
Úplne vyvinutá kométa sa skladá z hlavy (jadro,
kóma) a chvosta. Všetky casti sú navyše obalené
do slabej vodíkovej koróny. Pre pozorovatela je
viditelná len kóma a chvost. Jadro zostáva
zahalené v kóme. Kométy menia výrazne svoj
vzhlad, ked sa priblížia k Slnku na 6 až 3 AU (v
závislosti od zloženia a aktivity jadra).
Pôsobením slnecného tepla a vetra sa z jadra
zacína uvolnovat hmota vo forme rozmrznutých
ladov, plynov a meteorického materiálu.
4
1) jadro
Je zmesou ladu, zmrznutých plynov, silikátových
a metalických castíc. Je to zbytok materiálu,
ktorý sa nespotreboval pri utváraní Slnka.
O velkosti, zložení a štrutktúre jadier sa
dozvedáme iba z analýzy svetla komét. Priemer
jadra stredne velkých komét sa odhaduje na 10
20 km. Velké kométy majú priemer niekolko
desiatok kilometrov. Jadro kométy obsahuje
v podstate celú hmotnost kométy, ktorú však
môžeme iba odhadnút. Hustota jadra sa
pravdepodobne pohybuje medzi 0,5 4 g/cm3.
Teplota na povrchu jadra vo vzdialenosti asi
0,008 AU od Slnka je okolo 2 700C, v blízkosti
dráhy Zeme cca. 0C a pri Jupiteri asi 130C.
Teplota vnútorných vrstiev v jadre je pod bodom
topenia jeho látok.
5
2) kóma
Ked sa kométa priblíži k Slnku, slnecné žiarenie
zacne uvolnovat plyny a prach z jadier. Vzniká
plynoprachová atmosféra jadra kóma. Vzdialenost
od Slnka, v ktorej sa kóma zacne utvárat, záleží
od jednotlivých komét. Pri prechode v blízkosti
Slnka sa vždy uvolní cast zásob plynu kométy.
Kóma má väcšinou sférický tvar a väcšie kométy
majú urcitú štruktúru kómy. Jej rozmery sú
rozlicné, väcšinou má priemer asi 50 000 km.
Maximálnu velkost dosahujú kómy asi 1,4 AU od
Slnka. Najväcšiu kómu viditelnú volným okom mala
kométa 1811 Flaugergues, ktorej priemer 1,7 mil.
km prevyšoval o 22 priemer Slnka. Pomocou
ultrafialového žiarenia vodíka sa urcil najväcší
pozorovaný obal kométy 1970 II Bennett
s priemerom 14 mil. km (10 x Slnka). Navzdory
rozmerom je hustota a hmotnost kómy nepatrná.
Hmotnost kómy je maximálne 10 kg, z coho molekuly
plynov zaberajú 0,01 1. Pri jednom obehu okolo
Slnka sa rozpráši asi 10 kg látky kómy (kométa 
s m 10  kg, obežná doba 10 rokov sa celá
rozpráši za stotisíc rokov). Niektorým kométam
však samovolne hmota unikne alebo sa rozpadnú na
viacero castí.
6
3) chvost
Pre obycajných ludí je najtypickejším znakom
kométy chvost. Chvosty však vznikajú iba pri
velkých kométach. Majú rôznu dlžku. Od malých,
viditelných iba dalekohladom až po milióny km
dlhé. Najdlhší chvost mala kométa 1689 Richaud,
ktorý dosiahol do vzdialenosti 300 mil. km od
jadra. Najdlhší priemet chvosta na oblohe mala
Velká kométa 1264 a 1861 II Tebbutt O až 120.
Zaberali asi 2/3 oblohy. Chvosty komét tvoria
najmä ionizované atómy a molekuly plynov (CO, CH,
N, OH ...) unikajúce z jadra kómy. Tvar chvosta
je ovplyvnený rýchlostou castíc a rýchlostou
kométy (ktoré sa skladajú). Hustota castíc
v chvoste je 10 100 krát nižšia ako
v kóme. !!!! Zem niekolko krát prešla chvostom
kométy, naposledy v roku 1910 chvostom Halleyho
kométy, ked vypukla panika z obavy pred otrávením
kyanom.  
7
Oznacenie
Kométy sú pomenované vo formáte typ/rok
objavu písmenoporadie v polovici mesiaca
meno objavitela   typ C, P, X, D, A rok
objavu napr. 1998 písmeno urcuje poradie
objavu kométy v roku v krokoch po polovici
mesiaca, napr. písmeno C je priradené prvej
polovici februára poradie v polovici mesiaca
poradie objavu v príslušnej polovici mesiaca
meno objavitela meno objavitela (ak je viac
nezávislých objavitelov, ich mená sú oddelené
spojovníkom) PRÍKLADC/2003 A2 Gleason je kométa
s urcenou dráhou, objavená jedným pozorovatelom
(Gleason) v roku 2003. Bola v poradí druhou
kométou objavenou v prvej polovici januára.
TYPY KOMÉT C - kométa s urcenou dráhou P -
periodická kométa X - kométa s neurcenou dráhou
D - kométa, ktorá zanikla rozpadom alebo zrážkou
A - kométa, ktorej podrobnejší výskum ukázal, že
ide o asteroid
8
Delenie
Do súcasnosti bolo dostatocne presne
pozorovaných a katalogizovaných viac ako 1 200
komét.
Krátkoperiodické kométy - majú obežnú dobu menšiu
ako 200 rokov - ich dráhy sú približne v rovine
ekliptiky. - väcšina má afélium (najvzdialenejší
bod dráhy) v blízkosti dráhy Jupitera ?
potvrdzuje to teóriu, že práve vplyvom gravitácie
Jupitera sa z dlhoperiodických komét stávajú
krátkoperiodické. Vzniká tak Jupiterova rodina
komét s dobou obehu pod 20 rokov. - doposial
poznáme viac ako 200 krátkoperiodických komét,
z toho niekolké (7) sú stratené alebo
rozpadnuté. Dlhoperiodické kométy - majú obežné
doby nad 200 rokov - ich dráhy sú orientované
voci ekliptike (rovine obehu planét) lubovolne so
sklonom od 0 do 180 - neraz zachádzajú na
svojej dráhe až do vzdialeností 100 000 AU -
takýchto komét sme doteraz zaznamenali viac ako
1 000, z toho je opät niekolko (127) už
rozpadnutých alebo zaniknutých.
9
Pôvod
V roku 1950 predložil Jan Hendrik Oort (1900 -
1992) hypotézu, že na hraniciach slnecnej sústavy
sa nachádza velká zásobáren komét, pozostatok
z cias formovania slnecnej sústavy. Viedli ho
k tomu viaceré indície 1. Doposial nebola
pozorovaná kométa, ktorá by k nám prichádzala
z medzihviezdneho prostredia. 2. Väcšina
dlhoperiodických komét k nám prichádza na dráhach
s aféliom okolo 50 000 AU. 3. Neexistuje
dominantný smer, z ktorého by dlhoperiodické
kométy prilietali, takže zásobáren komét musí mat
gulový tvar obopínajúci slnecnú sústavu. U
väcšiny krátkoperiodických komét sa dá dopocítat
k ich pôvodnej dráhe a ukazuje sa, že tie predtým
tiež prišli z Oortovho oblaku komét a až
pôsobením velkých planét boli zachytené medzi
krátkoperiodické kométy. Štatisticky
predpokladáme, že sa tam nachádza okolo bilióna
(1012) kometárnych jadier. Ich súhrnná hmotnost
je však velmi nízka, iba okolo 50 hmotností
Zeme. Podla Oortovej hypotézy (1950) kométy
vznikli súcasne s planétami z tej istej hmloviny
a postupne ich rušivé pôsobenie planét vyvrhovalo
do velkých vzdialeností od Slnka, kde tvoria
Oortov oblak komét. V posledných rokoch sme
mali historicky výnimocnú príležitost vidiet na
oblohe dve velmi jasné kométy Hyakutake a Hale -
Bopp.  
10
Jasnost

• Relatívna jasnost
• Relatívna jasnost kométy je jasnost kométy pri
  pozorovaní zo zeme.
• Závislosti relatívnej jasnosti
• Poloha voci Zemi a SlnkuRelatívna jasnost komét
  je približne nepriamo úmerná štvrtej mocnine
  vzdialenosti od Slnka a druhej mocnine
  vzdialenosti od Zeme. Zjednodušene povedané cím
  je kométa bližšie k Zemi a Slnku, tým by mala byt
  na pozemskej oblohe nápadnejšia.
• 2. Absolútna jasnost kométy.

11

• Absolútna jasnost
• Je to celková jasnost akú by mala kométa vo
  vzdialenosti 1 AU od Zeme aj od Slnka.
• Závislosti absolútnej jasnosti
• Množstvo prchavých látok v jadreJe jedným zo
  zásadných faktorov pre vytvorenie mohutnej kómy.
  Pri každom obehu završenom prechodom perihéliom
  stratí kometárne jadro zlomok prchavých látok. V
  dôsledku toho sú kométy prechádzajúce prvý raz
  perihéliom výraznejšie (ich jadrá obsahujú vela
  prchavého materiálu).
• Kompaktnost jadraJadrá komét sú zväcša krehkými
  zliepancami ladov a meteorického materiálu.
  Kompaktnost jadier je pravdepodobne závislá na
  vzdialenosti od Slnka, v ktorej sa jadrá tvorili
  a od materiálu, z akého sú zložené. Prevažne
  meteorické jadrá sú kompaktnejšie ako jadrá
  zložené zväcša z ladu.
• Rozloženie prchavých látok v jadreJadrá komét sa
  nesformovali vplyvom gravitácie. V dôsledku toho
  je rozloženie materiálu v jadre do urcitej miery
  nepravidelné (hlavne vo vonkajších
  vrstvách).Prejavmi tejto nepravidelnosti jadra
  sú výbuchy sprevádzané mohutnými výtryskami
  materiálu do medziplanetárneho priestoru. Výbuchy
  sú náhle zvýšenia jasnosti kométy so znížením na
  pôvodnú úroven behom niekolkých hodín až dní. Sú
  spôsobené zohrievaním podpovrchových vrstiev
  zamrznutých plynov. Tieto sa rozpínajú až tlakom
  porušia homogenitu vrchnejšej vrstvy a obrovskou
  rýchlostou explodujú do okolitého priestoru.
• Rotácia jadra, osi rotácieAktivita jadra je
  závislá na dobe, pocas ktorej je urcitá cast
  jadra nepretržite vystavená slnecnému vetru a
  žiareniu. Jadrá s pomalou rotáciou by mali byt
  teda aktívnejšie (zároven, ale rýchlejšie
  vycerpajú zásoby prchavých látok).

12
Možnosti zániku

• Zánik (vyparenie) v atmosfére centrálnej
  hviezdyNasmerovanie kométy do centrálnej hviezdy
  je zaprícinené gravitacnými poruchami kometárnych
  dráh, ktoré sú spôsobené zväcša velkými
  planétami.Krehké jadrá sa rozpadajú už v
  extrémne riedkej a horúcej koróne vplyvom
  slapových síl. Rezistentnejšie sa dostanú cez
  korónu a vyparia sa v chromosfére alebo
  fotosfére.
• Zrážka s joviálnou planétouAk kométa prechádza v
  blízkosti joviálnej planéty (0,5  3 AU v
  závislosti od hmotnosti planéty), môže sa s nou
  vplyvom gravitácie dostat až na kolíznu
  dráhu.Takýto prípad nastal koncom minulého
  storocia, ked sa kométa Shoemaker-Levy 9 zrazila
  s Jupiterom. Samotnej zrážke predchádzal rozpad
  jadra na niekolko úlomkov. Kométa za sebou
  zanechala stopy v podobe velkých škvrn v
  Jupiterovej atmosfére. Škvrny zmizli až behom
  niekolkých otociek.

Najcastejšie
13

• Zrážka s terestrickou planétou, mesiacom,
  asteroidomZrážky komét s terestrickými
  planétami sú v sústavách, ktoré obsahujú súcasne
  aj joviálne planéty, pomerne zriedkavé.Majú však
  omnoho dramatickejšie následky. Kométy dopadom
  znicia rozsiahle územie a u planét s ekosystémom
  zmenia globálnu klímu na mnoho rokov (to by sa
  stalo aj na Zemi).Zrážka s asteroidom alebo
  dokonca s inou kométou je velmi nepravdepodobná.
  Ak sa to však stane, osud telies je závislý na
  ich fyzikálnych vlastnostiach a na uhle ich
  stretu.
• Rozpad jadra vplyvom slapových sílNestabilita a
  následný rozpad jadra je najcastejšie zaprícinený
  slapovým pôsobením velmi hmotného telesa
  (centrálnej hviezdy alebo joviálnej planéty) na
  krehké jadro kométy.Po rozpade jadra môže dojst
  k zrážke niekolkých alebo všetkých úlomkov s
  hviezdou alebo planétou tak ako to popisujú
  predchádzajúce prípady.
• Vycerpanie prchavých látokJe nepriamym spôsobom
  zániku kométy. Samotné jadro síce nezaniká, ale
  natolko zmení svoje správanie (kôli zloženiu), že
  ho už viac nemožno považovat za kométu.

Iné
14
(No Transcript)
15
Zdroje
www.astroportal.sk www.studentske.sk www.komety.sk