Magn

1
Magnóliorasty (Magnoliophyta)

• Dvojklícnolistové rastliny (Magnoliopsida)

2

• Do oddelenia magnóliorasty patria
  najrozmanitejšie, najpocetnejšie druhy vyšších
  rastlín.
• Nájdeme medzi nimi byliny aj dreviny.
• Ich spolocným znakom je stavba kvetu., majú
  rovnaký princíp stavby.
• Z kvetného lôžka vyrastajú samcie pohlavné orgány
  tycinky, ktoré produkujú pel a samicie
  piestiky, ktoré vo svojich semenníkoch ukrývajú
  vajícka.
• Ochranné obaly tvoria spravidla zelené kališné
  lístky a pestro sfarbené korunné lupienky.

3

• Po opelení a oplodnení sa vajícko postupne mení
  na semeno ukryté v plode.
• Plod vzniká spravidla premenou semenníka. Podla
  tohto spolocného znaku oznacujeme magnóliorasty
  ako krytosemenné rastliny.
• Magnóliorasty sa vyvíjali ako dve samostatné
  triedy jednoklícnolistové rastliny (Liliopsida)
  a dvojklícnolistové rastliny (Magnoliopsida).

4
Dvojklícnolistové rastliny (Magnoliopsida)

• Pri klícení tvoria dva klícne listy.
• Ich korenová sústava pozostáva z hlavného korena,
  ktorý sa rozvetvuje (alorízia).
• Cievne zväzky v stonke sú usporiadané do kruhu.
• Listová žilnatina vytvára siet a jednotlivé
  kvetné casti pozostávajú zo štyroch, piatich
  alebo viacerých zložiek.
• Tieto znaky sú charakteristické pre
  dvojklícnolistové rastliny (Magnoliopsida).

5
Súkvetia dvojklícnolistových rastlín
6
Jelša lepkavá (Alnus glutinosa)

• Je to vysoký strom s vajcovitou korunou. Má
  charakteristické lepkavé listy oválneho tvaru, na
  okraji pilkovité. Kvitne ešte pred olistením.
  Drobné kvety sú usporiadané do previsnutého
  súkvetia jahnady. Na jednom strome sú samcie aj
  samicie jahnady, jelša je teda jednodomá
  rastlina. Po oplodnení vznikne z každého kvetu
  plod nažka. Suché nažky zostávajú rovnako ako
  kvety usporiadané v jahnadách a pripomínajú
  drobné šišky. Jelša patrí do celade brezovité.

7
(No Transcript)
8
Vrba biela a topol cierny

• Sú typické dreviny mäkkého lužného lesa.
• Kvety vrby aj topola sú drobné, zoskupené v
  jahnadách. Samcie jahnady sú na jednom strome,
  samicie na druhom.
• Sú to dvojdomé rastliny.
• Po oplodnení sa vyvíjajú drobné suché plody,
  tobolky.
• Semená v tobolkách vrb a topolov majú drobné
  biele chlpky pripomínajúce vatu. Po dozretí sa
  uvolnujú a lietajú v ovzduší. Zachytávajú pritom
  pelové zrná tráv, ktoré v tom istom období (máj
  jún) kvitnú.

9
Salix alba
10
Populus nigra
11
Záružlie mociarne (Caltha palustris)

• Rastie v bohatých trsoch a dorastá až do výšky 50
  cm.
• Má dvojaké listy. Väcšie, prízemné, sú na dlhých
  stopkách a majú srdcovitý tvar.
• V hornej casti byle, pod kvetmi vyrastajú menšie
  listy na krátkych stopkách alebo bez nich.
• Sú sýtozelenej farby s výraznou žilnatinou.
• Kvety záružlia majú lesklú zlatožltú farbu.
  Pozostávajú z 5 alebo viacerých okvetných lístkov
  a velkého poctu tyciniek a piestikov.
• Po odkvitnutí sa tvoria pukavé plody mechúriky,
  usporiadané do plodstva.

12
(No Transcript)
13
celad iskerníkovité (Ranunculaceae)

• Patria k nim viaceré bežné druhy bylín -
  iskerníky, veternica hájna, blyskác jarný,
  pecenovník trojlalocný, ako aj pocetné chránené
  rastliny, napríklad poniklece, prilbice a
  hlavácik jarný.
• Väcšina zástupcov iskerníkovitých obsahuje vo
  svojich pletivách jedovaté alkaloidy.
• Pôsobia ako prehánadlo a mocopudne.
• Ich vlastnosti sa využívajú vo fytoterapii
  (liecba rastlinami).

14
Veternica hájna (Anemonoides nemorosa)
15
Blyskác jarný (Ficaria verna)
16
Pecenovník trojlalocný (Hepatica nobilis)
17
Hlavácik jarný (Adonis vernalis)
18
celad astrovité (Asteraceae)

• Devätsil lekársky (Petasites hybridus) vytvára v
  lete svojimi velkými listami (v priemere až 60
  cm) nepriechodné húštiny okolo potokov a riek.
• Listy majú srdcovitý tvar s hlbokým zárezom a
  výraznou žilnatinou.
• Na rube sú sivasté. Drobné bledoružové kvety sú
  jednopohlavné, usporiadané do zložených súkvetí.
• Tvoria ich úbory združené do mohutných samcích
  strapcov na jednej a samicích strapcov na druhej
  rastline.
• Je to dvojdomá rastlina. Po oplodnení sa na
  samicej rastline tvoria drobné plody nažky s
  bielym chocholom. Pomocou neho sa nažky rozširujú
  vetrom dalej od materskej rastliny

19
Devätsil lekársky (Petasites hybridus
20
Margaréta biela (Leucanthemum vulgare)
21
Rebrícek obycajný (Achillea millefolium)
22
Plesnivec alpínsky (Leontopodium alpinum)
23
Mäsožravé rastliny

• Rosicka okrúhlolistá (Drosera rotundifolia).
  Vyživuje sa autotrofne tak ako iné rastliny a
  nedostatok dusíka v pôde si doplna heterotrofne.
• Na okraji jej okrúhlych listov vycnievajú cervené
  žliazky, cez ktoré vylucuje lepkavý sliz s
  obsahom enzýmov. Pomocou nich rozkladá hmyz
  prilepený na liste a vstrebáva chýbajúce živiny.
• Bublinatka obycajná (Utricularia vulgaris) chytá
  drobné vodné živocíchy do množstva drobných
  mechúrikov.

24
Rosicka okrúhlolistá (Drosera rotundifolia)
25
Bublinatka obycajná (Utricularia vulgaris)