Pr

1
Práca s textom na vyucovaní

• edukacná metóda založená na spracovávaní
  textových informácií
• dominuje ucenie sa žiaka
• ide o prácu žiaka s ucebnicovým, ale i s inými
  didaktickými (neucebnicovými) textami.

2

• pri práci s textom ide predovšetkým o to, aby mu
  žiak porozumel, teda, aby
• dokázal vyclenit a oznacit v texte klúcové
  informácie a hlavné myšlienky
• stanovit vztah medzi informáciami
• usporiadat klúcové informácie podla urcitého
  kritéria
• vyjadrit usporiadané informácie graficky
• prezentovat obsah textu vlastnými slovami
• zaujat k hlavným myšlienkam textu vlastné
  stanovisko
• sformulovat otázky k textu
• doplnit text vlastným hodnotiacim komentárom.

3

• Pri práci s textom sa rozvíja nielen žiakova
  schopnost mysliet, ale aj ucit sa a organizovat
  vlastný proces ucenia rozvíjajú sa tzv.
  metakognitívne zrucnosti (zrucnosti aktívne
  sledovat a riadit vlastnú poznávaciu cinnost
  stanovit si ciele ucenia sa z textu odhadnút
  obtiažnost textu i dobu na jeho precítanie a
  spracovanie monitorovat úspešnost vlastného
  postupu skontrolovat a zhodnotit vlastnú
  úspešnost ucenia sa z textu).

4

• Stratégia K W L (angl. Know want
  learned).
• Ide o stratégiu založenú na troch základných
  krokoch K uvedomenie si, co už viem W
  urcenie si, co chcem vediet L rozpamätanie sa
  na to, co som sa naucil. Pri realizácii tejto
  stratégie na hodine žiak pracuje s jednoduchým
  hárkom v troch etapách

5

• 1. etapa K Pocas tejto etapy ucitel podporuje
  žiakov v tom, aby si uvedomili, co o téme vedia.
• 2. etapa W Žiaci si zapisujú otázky, na ktoré
  chcú nájst odpovede.
• 3. etapa L Reflexia precítaného. Žiaci si do
  pracovných hárkov zaznamenávajú, co sa z textu
  naucili. Ak zistia, že text neodpovedal na všetky
  ich otázky, ktoré si zaznamenali v druhej etape,
  ucitel ich odkáže na iné zdroje.

6

• Obmenou tejto stratégie je stratégia K W L
  W H. Ide o doplnenie stratégie o dva dalšie
  kroky
• etapa W (What else I want to learn?) co sa
  ešte chcem naucit?
• etapa H (How I will find that information?)
  ako si nájdem informáciu?

7

• Stratégia SQ3R.
• Aj názov tejto metódy je akronym pozostávajúci
  z prvých písmen anglických slov (Survey,
  Question, Read, Recite, Review), ktoré vyjadrujú
  postupnost cinností pri tejto metóde
• S uvedomenie si dôležitosti prvotného
  zoznámenia sa s urcitou logickou osnovou knihy,
  kapitoly alebo casti uciva.

8

• Q uciaci sa si kladie otázky typu Aký je môj
  ciel? Ako môžem zaradit novú problematiku do mne
  už známeho kontextu? Co mi chce autor povedat?
  Kedy? Kde? Preco? Kto?
• R aktívne cítanie textu. V priebehu prvého
  cítania uciaci sa hladá odpovede na otázky
  položené v predošlej fáze. Pri druhom cítaní už
  podciarkuje dôležité informácie, ale len tie,
  ktoré si chce zapamätat (pamätové háciky).
• R uloženie cítaného textu do pamäti.
• R finálny krok, ktorým je v skratke zhrnutie
  všetkých predchádzajúcich castí.

9

• Stratégia MURDER.
• Jej názov je akronym - slovo pozostávajúce
  z prvých písmen anglických slov, ktoré
  charakterizujú jednotlivé etapy ucenia sa touto
  metódou (Mood, Understand, Recall, Digest,
  Expand, Review.) Pri ucení sa touto metódou
  postupuje takto
• M- naladíme sa na pozitívne ucenie, motivovanie
  sa.

10

• U- cítame text tak, aby sme rozumeli každému
  slovu, každej informácii. Text si rozložíme na
  menšie úseky (odstavce, témy), ktorých obsah si
  dokážeme zapamätat.
• R- po precítaní každého úseku textu prestanme
  cítat a povedzme si obsah tohto úseku vlastnými
  slovami.

11

• D - vrátime sa k tým castiam textu, ktoré nevieme
  prerozprávat vlastnými slovami, nepamätáme si
  ich, alebo im nerozumieme. Ak im opätovne
  neporozumieme, snažíme sa nájst vysvetlenie u
  ucitela, spolužiakov alebo v literatúre.
• E - položme si otázky z uciva príslušného úseku
  textu a odpovedajme si na ne.
• R- ucivo študovaného úseku si zopakujme.

12

• Pojmová mapa
• - grafická reprezentácia vedomostnej štruktúry
  žiaka z príslušného uciva, kde uzly (body)
  reprezentujú pojmy a spojnice (oblúky a ciary)
  reprezentujú vztahy medzi pojmami. Pri
  zostavovaní pojmovej mapy vzniká urcitá schéma
  (diagram). Pojmy, ktoré navzájom súvisia, sa
  spájajú ciarami a reprezentujú akési tvrdenie
  (propozíciu). Charakter vztahu medzi pojmami sa
  vyjadruje strucným popisom nad spojnicou. Dôraz
  sa kladie aj na správne hierarchické usporiadanie
  pojmov, v ktorom sú špecifické pojmy umiestnené
  pod všeobecnejšími.

13

• Pri pojmovom mapovaní platia tri základné
  pravidlá
• pocas vyhradenej doby neprestat písat
• nekomentovat myšlienky
• nezatažovat sa gramatikou.
•  

14

• Petrasová uvádza základné metodické kroky pri
  postupnom uvádzaní pojmového mapovania
• 1. Prípravná fáza
• Pri príprave detí na používanie pojmového
  mapovania je vhodné venovat sa konceptualizácii
  kategórie pojem. Podla Fishera (1997) je vhodné
  vymedzit pre deti pojem ako ktorékolvek slovo,
  ktoré nieco znamená, ktoré si vieme v duchu
  zobrazit, predstavit. Dalej je potrebné od pojmov
  odlíšit tzv. spájajúce slová (napr. ten, je, ked
  sú ...).

15

• 2. Realizacná fáza
• Urcíme detom blízku tému. Vyzveme ich, aby každý
  napísal (nakreslil) jedno slovo (obrázok), ktoré
  ich v súvislosti s témou napadne. Všetky slová
  (obrázky) zhromaždíme a vystavíme na jednom
  mieste.
• Do stredu vytvoreného súboru umiestnime oznacenie
  všeobecného pojmu (názov témy). Vyznacíme
  a zvýrazníme vztahy medzi jednotlivými obrázkami
  (slovami) k centrálnemu všeobecnejšiemu pojmu.

16

• Preskupujeme obrázky (slová) do jednotlivých
  subkategórií, ktoré sme si s detmi dohodli.
  V novovytvorenej pojmovej mape sa vyznacia
  spojnice ciary, vyjadrujúce vztahy v hierarchii
  zaznamenaných kategórií.
• Žiakov necháme cítat pojmovú mapu tak, aby mapa
  našla výraz v zmysluplnom verbálnom prejave.
  Neskôr ju môžeme doplnat novými prvkami
  a vztahmi.
• Postupne necháme deti, aby samy vytvárali pojmové
  mapy, neskôr aj z precítaného textu. Najskôr
  pracujú v skupinách, neskôr samostatne.

17

• Cinquain (pätlístok, hríbik, rebrík)
• Podstatou metódy je naucit žiakov zrucnost zhrnút
  informácie, zachytit myšlienky, pocity
  a presvedcenia do niekolkých slov. Výslednou
  formou je pätveršová básen, ktorá opisuje alebo
  reflektuje tému (1. riadok jednoslovné
  pomenovanie témy zvycajne prostredníctvom
  podstatného mena) 2. riadok dvojslovný opis
  témy 3. riadok trojslovné vyjadrenie deja,
  cinnosti 4. riadok štvorslovné vyjadrenie
  pocitu, emocionálneho vztahu k téme 5. riadok
  jednoslovné synonymum vyjadrujúce podstatu).

18

• Ucitel postupuje pri využití metódy nasledovne
• Vysvetlí žiakom pravidlá a uvedie niekolko
  príkladov.
• Spolocné vypracovanie prvého cinquian-u.
• Vypracovanie cinquain-u jednotlivcami.
• Spojenie dvoch cinquain-ov do jedného (práca vo
  dvojiciach).
• Prezentovanie cinquainu-u pred skupinou alebo
  triedou.

19

• T schéma grafická schéma, ktorá slúži na
  zaznamenávanie reakcií na diskutované otázky,
  ktoré sú binárne (áno nie, za proti, súhlasím
  nesúhlasím), alebo pri ktorých sa porovnáva.
  Ide o nástroj porovnávania dvoch stránok pojmu.
  Postup je nasledovný
• Precítat konfrontacný text.
• Individuálne zaznamenat co najviac dôvodov,
  argumentov za a proti.
• Porovnat záznamy vo dvojiciach, prípadne
  v menších skupinách.
• Vytvorit a porovnat T schému celej triedy.

20

• Pomiešané udalosti
• Pri metóde postupujeme tak, že z textu vyberieme
  5 6 udalostí, medzi ktorými je casová
  následnost alebo vztah príciny a následku
  a napíšeme ich na samostatné karticky. Karticky
  pomiešame na magnetickej tabuli. Úlohou je
  usporiadat karticky podla prirodzeného sledu
  a následne skontrolovat s pôvodným textom

21

• Posledné slovo mám ja
• metóda slúži na posilnenie uvažovania a reflexie
  o precítanom. Žiaci samostatne cítajú text
  a vyznacujú úseky, ktoré považujú za zaujímavé.
  Každý z nich napíše na jednu stranu karticky
  myšlienku a na druhú stranu komentár, prípadne
  riešenie problému, postoj, názor a pod.
  Vyvolaný žiak precíta odsek so svojou myšlienkou
  na karticke. Ostatní žiaci vyjadrujú svoje názory
  a postoje, hladajú riešenia, argumentujú atd. Po
  ukoncení diskusie vyucujúci vyzve žiaka, aby
  precítal svoj komentár k vybranej myšlienke.
  Tento žiak má posledné slovo a nikto už nemôže
  v diskusii alebo argumentácii pokracovat.

22

• Reciprocné vyucovanie
• Vzájomné vyucovanie je technika, ktorej hlavným
  cielom je u žiakov rozvinút ucebné zrucnosti
  potrebné pre prácu s textom (sumarizovat,
  formulovat otázky, robit predpovede), pomôct im
  pochopit text. Postup pri využití metódy je
  nasledovný
• Rozdelit text na casti.
• Rozdelit žiakov do skupín v takom pocte, kolko
  castí má text.
• Pridelit každému žiakovi jednu cast textu.

23

• Po spolocnom precítaní (ktoré je obycajne tiché)
  prvej casti, žiak v úlohe ucitela
• zhrnie, co sa precítalo,
• vymyslí 2 - 3 otázky k obsahu textu a žiada
  žiakov, aby na ne odpovedali,
• vysvetlí žiakom veci, ktoré im nie sú celkom
  jasné,
• predpovie, o com bude nasledujúca cast textu,
• požiada, aby každý precítal nasledujúcu cast
  textu.
• Po precítaní dalšej casti textu další žiak
  v úlohe ucitela pokracuje ako v
  predchádzajúcom bode.

24

• Skladacka
• Ide o kooperatívnu aktivitu, pri ktorej žiaci
  vytvoria skupiny. Každý v skupine dostane císlo,
  podla ktorého má precítat a osvojit si urcitú
  cast textu. Z clenov, ktorí majú rovnakú cast
  textu sa vytvoria expertné skupiny, ktorých
  úlohou je zvládnut svoju cast textu. Po splnení
  úlohy sa znovu vytvoria domovské skupiny,
  v ktorých si žiaci navzájom vysvetlujú jednotlivé
  casti uciva. Obmenou tejto metódy je, ked každý
  žiak cíta celý text, pricom expertom sa stáva len
  na urcitý úsek. Pri jeho cítaní pracuje
  s expertným hárkom, ktorý obsahuje otázky
  sprevádzajúce ho pocas cítania.

25

• Sprievodca predpovedí
• Cielom metódy je aktivovat a zhodnotit
  predchádzajúce vedomosti žiakov, motivovat
  a stimulovat ich záujem o tému. Pri metóde je
  dôležité urcit v prvom rade pojmy, ktoré si žiaci
  majú osvojit. Následne sa vytvorí 4 6 tvrdení,
  ktoré súvisia s identifikovanými pojmami. Žiaci
  majú k tvrdeniam napísat svoje stanovisko, a až
  potom precítat text s cielom nachádzat dôkazy pre
  jednotlivé tvrdenia a vypísat ich. Nakoniec sa
  vedie diskusia o potvrdení alebo vyvrátení
  prvotných tvrdení, príp. sa rozhoduje, ktoré
  dalšie informácie sú potrebné.

26

• INSERT
• Interaktívny záznamový systém pre efektívne
  cítanie a myslenie. Ide o ucebný postup, ktorý
  pomáha zostat pri ucení aktívny. INSERT obsahuje
  4 znaky, ktoré by si mal aktívny citatel
  zaznacovat na okraj textu. Nie je však potrebné
  oznacovat každý riadok alebo každú myšlienku,
  ktorá je v texte. Znak by mal odrážat vztah
  k vybranej informácii vo všeobecnosti.

27

• v Znak poukazuje na to, že informácia je v súlade
  s naším poznaním.
• - Znak naznacuje, co vieme nesprávne, informácia
  nie je v súlade s naším poznaním.
• Znak naznacuje, že sme sa dozvedeli novú
  informáciu
• ? Znak naznacuje, že informácia je nejasná,
  nezrozumitelná alebo zaujímavá a chceme o nej
  vediet viac.