Estetika

1
Estetika discíplína a jej predmet
2
história disciplíny
1735 "veda o tom ako sú veci poznávané za pomoci
zmyslov" (a science of how things are to be known
by means of the senses) "logika nižších
kognitívnych schopností, filozofia pôvabu a múz,
nižšia gnozeológia umenie krásne mysliet, umenie
analogické rozumu" (logic of the lower
cognitive faculty, the philosophy of the graces
and the muses, lower gnoseology, the art of
thinking beautifully, the art of the analog of
reason") 1750 "Estetika (teória slobodných
umení, nižšia gnozeológia, umenie krásne mysliet,
umenie analogické rozumu) je veda o zmyslovom
poznávaní." ("Aesthetics (the theory of the
liberal arts, lower gnoseology, the art of
thinking beautifully, the art of the analog of
reason) is the science of sensitive cognition")
co bolo rámcom takejto definície? 1) - vztah k
prírodným vedám a ich predmetu, teda
epistemológii (gnozeológii) 2) - definícia
moderného systému umení, ktorú ma "na svedomí"
osvietenstvo (poézia, malba, hudba) Kristeler,
Belting 3) - sloboda imaginácie (?) Guyer, P.
3
1) vztah estetiky k prírodným vedám
1. co sa deje v 1/2 18. st.
prírodné vedy
estetika
ustupuje ontologická fundácia krásy, ked umenie
bolo skôr hranicným prípadom, výnimkou (rétorika,
poetika - naucitelné vzorce na efekt, pravidlá,
normy, recepty vychádzajúce z normatívnych teórií
... krása kozmu). umenie je podla Baumgartena
prejavom aj nástrojom zmyslového poznávania a
teda stojí v centre pozornosti E. ako vedy o
vnímaní, ci zmyslovom poznávaní.
príroda chápaná nie ako nieco živé, ale len
mechanizmus, poznatelný rozumom a ovládnutelný
technikou.
4
2) moderný systém umení
až osvietenstvo vytvorilo skupinu "krásnych
umení", pretože sa predpokladalo, že majú
spolocnú podstatu. - predtým tzv. slobodné
umenia (Septem Artes Liberales)
Quadrivium štyri císelné odbory aritmetika,
geometria, astronómia, hudba.
Trivium tri slovné odbory gramatika,
rétorika, dialektika
malba, sochárstvo, architektúra spojené s hmotou
boli považované za služobné umenia (Artes
Vulgares) a boli tak mimo teoretickej reflexie
umenia.
5
diagram
vnímanie, zmysl. poznávanie - vztah medzi
subjektom a objektom
Teória expresie model vysvetlujúci umenie z
vnútra umelca. Zdrojom um. tvorby je vnútro
umelca, v jeho pocitoch, sebareflexii, ... -
ošial, mánia, ... - génius s vystupnovanou
fantáziou, obrazotvornostou, talentom ...
invencia, inovácia - skutocnost sa nereprodukuje,
ale vytvára 3) sloboda imaginácie
Teória napodobnenia (mimézis) - umenie imituje
prírodu, preberá jej modely - symbolické
osvojenie prírodného prostredia a jeho poznanie
obrazom, slovom - podla Aristotela umenie alebo
a) doplna prírodu v tom co nestihla vytvorit,
alebo ju b) napodobnuje (Fyzika 199a, 15) vdaka
osamostatneniu vedy a techniky mizne a) a zmenám
v spolocnosti spôsobenými vedou a technikou sa
nakoniec kritizuje aj b) (romantizmus)
6
Tatarkiewicz, W. (1985) Dejiny estetiky.
Staroveká estetika. Bratislava Tatran.
V úvode k prvému dielu hovorí T. o štyroch
"podvojnostiach" estetiky 1. veda o kráse
veda o umení ... teória krásy a teória umenia 2.
veda skúmajúca objekty - veda skúmajúca zážitky
problém objektivity (krásne objekty a umenie) a
subjektivity (estetické zážitky) objekt vs
clovek tvorí umenie - vníma / hodnotí
umenie ako jednotlivec (psychológia) - ako
kolektív (sociológia) 3. opisy (deskripcia)
predpisy (normatívnost) "tvrdenia esetiky sú
ciastocne výrazom poznania a ciastocne prejavom
vkusu" (s. 16) otázky teórie alebo politiky? 4.
zistovanie faktov vysvetlovanie faktov (5.)
dospiet k najvšeobecnejším tvrdeniam postihnút
jednotlivosti problémy umenia všeobecne
problémy jednotlivých umení "Jedným z
podstatných dejinných javov je, ako sa pojem
umenia a pojem krásy postupne navzájom
zbližovali, ako sa skúmanie krásy nahrádzalo
skúmaním estetických zážitkov, ako do estetiky
prenikali psychologické a sociologické motívy,
ako opisy vytlácali predpisy a vysvetlenia
doplnali fakty." (17.)
7
vztah k príbuzným disciplínam
Teória umenia
Alebo inak Veda o umení. Disciplína zaoberajúca
sa umením, v jeho celku. To znamená od autora,
cez technológiu až po inštalovanie a divákov.
Skúma všetko, co súvisí s umením.
Dejiny umenia
Historická disciplína, skúmajúca umelecké diela
ako historické fakty a vysvetlujúca vzájomné
vztahy týchto faktov v case a v historickom
kontexte.
Filozofia umenia
Filozofická disciplína skúmajúca umenie ako
filozofický problém. Rieši vztah filozofie a
umenia. Systematicky skúma umenie z hladiska
problémov filozofie a naopak. Používa sa skôr v
anglicky hovoriacich krajinách.
8
metodologické východiská
1. dejinný prístup (antika ? súcasnost,
chronológia najdôležitejších postáv, diel,
smerov (pragmatizmus, expresivizmus,
empiricizmus, formalizmus, ...)) 2. systematický
prístup 2.1 základné kategórie a problémy
(reprezentácia, mimézis, definícia umenia,
expresia, vnímanie, poznanie, ...) 2.2
estetické problémy základných druhov umení
(literatúra, vizuálne umenia, hudba,
architektúra, ...) (Graham, G. (2000)
Filosofie umení. Brno Barrister and Principal.)
3. dalšie smery a prístupy v estetike
(interdisciplinarita) (sociológia, psychológia,
etika, feminizmus, ...)
9
metodologické východiská
1. dejinný prístup (antika ? súcasnost,
chronológia najdôležitejších postáv, diel,
smerov (pragmatizmus, expresivizmus,
empiricizmus, formalizmus, ...)) 2. systematický
prístup 2.1 základné kategórie a problémy
(reprezentácia, mimézis, definícia umenia,
expresia, vnímanie, poznanie, ...) 2.2
estetické problémy základných druhov umení
(literatúra, vizuálne umenia, hudba,
architektúra, ...) (Graham, G. (2000)
Filosofie umení. Brno Barrister and Principal.)
3. dalšie smery a prístupy v estetike
(interdisciplinarita) (sociológia, psychológia,
etika, feminizmus, ...)
10
plán prednášok
1. úvod do estetiky, 2. problém definície
umenia 3. umelecké dielo 4. reprezentácia 5.
expresia 6. interpretácia umeleckého diela 7.
estetická / umelecká skúsenost 8. hodnota,
hodnotenie umeleckého diela 9. médium ako
problém 10. umenie a poznanie 11. umenie a
politika 12. krása a vznešené
11
literatúra

• Perniola, M. (2000) Úvod. In Estetika 20.
  století. Praha Karolinum, s. 7 9.
• Belting, H. (2000) Konec dejin umení. Praha
  Mladá fronta.
• Schneider, N. (2002) Úvod. In Dejiny estetiky
  od osvietenstva po postmodernu. Bratislava
  Kalligram, s. 11 - 28.
• Tatarkiewicz, W. (1985) Úvod. In Dejiny
  estetiky. Staroveká estetika. Bratislava
  Tatran, s. 15 - 17.