ZVIERAT

1
ZVIERATÁ A ZVUK
2
ECHOLOKÁCIA

• Je to používanie ozvien zvukov produkovaného
  urcitými zvieratami za úcelom zistenia prekážok a
  potravy. Zvieratá, ktoré používajú echolokáciu,
  žijú prevažne tam, kde je nedostatok svetla.
• Niektoré z týchto zvierat sú netopiere, delfíny,
  niektoré druhy velrýb, niekolko druhov vtákov.
  Prvým krokom pri echolokácii je vydávanie zvuku.
  Vysoké frekvencie zabezpecia lepšiu
  rozpoznatelnost cielov ako nízke frekvencie. Nie
  každé zviera používa ultrazvuk na echolokáciu.

3

• Zvuky používané pri echolokácii sa môžu vytvorit
  v hlasovej skrinke, ústach alebo inej casti
  hlavy. Potom, silne vyvinutý sluchový systém
  registruje vracajúce sa ozveny (zvuky, ktoré sa
  odrazili od predmetov). Aby echolokácia fungovala
  ako má, musí byt vyslaný zvuk zaregistrovaný
  mozgom, aby mohol byt neskôr porovnaný s jeho
  ozvenou. Používanie echolokácie umožnuje
  niektorým zvieratám efektívne lovit korist alebo
  vidiet v tme.

4
INFRAZVUK

• Výskumy ukázali, že infrazvuk vnímajú mnohé
  morské živocíchy (ryby, medúzy). Je to pre nich
  varovanie pred vlnobitím a búrkami. Na ludský
  organizmus pôsobí infrazvuk škodlivo najmä vtedy,
  ak má frekvenciu približne rovnakú, ako je
  frekvencia tlkotu srdca. Tým, že clovek infrazvuk
  nepocuje, je chránený pred mnohými zdrojmi hluku.
  Umožnuje mu to napr. pokojný spánok, lebo
  neregistruje vlastný krvný obeh.

5
(No Transcript)
6
NETOPIERE

• Ukazuje sa, že zvuky, ktoré vydávajú netopiere
  môžu dosiahnut hlasitost až 140 dB, co je o 20 dB
  viac ako hlasitost rockového koncertu a 15dB nad
  ludskou hranicou bolesti. Takto dokáže netopier
  rozoznat na pol metra predmet velkosti 6 mm.
  Netopiere vysielajú pootvorenou papulkou sériu
  velmi krátkych, iba dve až tri tisíciny sekundy
  trvajúcich zvukov. Pomocou zachytených odrazených
  zvukových vln potom urcia predmet v priestore.
  Tieto zvuky sa vo vzduchu nešíria do velkej
  dialky, takže netopiere dokážu zachytit korist
  len v malom okruhu.

7

• Netopiere sú hlasnejšie ako rockový koncert a to
  jedno z možných vysvetlení, preco rocková hviezda
  Ozzy Osbourne neslávne odhrýzal hlavy netopierom
  nemohol vystát konkurenciu. 

8
DELFÍNY

• Delfíny sa navzájom dorozumievajú mlaskavými a
  cvakavými zvukmi. Nie je presne známe, kolko
  znakov táto rec obsahuje, rozhodne však niet
  pochýb o tom, že delfíny navzájom spoznávajú a
  odpovedajú si. Delfín vydáva zvuky z dvoch
  dôvodov- pri komunikácii so svojimi druhmi a pri
  získavaní informácií o svojom okolí, predovšetkým
  o prítomnosti rýb, ktoré loví. Každý jedinec ja
  schopný vydat okolo 32 rôznych zvukov vrátane
  individuálneho pískania. Dalšie zvuky zahrnajú
  zúrivé cvakanie, casto sprevádzajúce stretnutie
  agresívnych samcov. Delfíny okrem
  vysokofrekvencných hvizdov používaných na
  vzájomné dorozumievanie sa vydávajú cvakavé
  zvuky, ktoré sa odrážajú od predmetov a podávajú
  informácie o okolitom mori. Vedci sa pokúšali
  zostavit slovní zvukov delfína, ale mnohé
  zostávajú pre ludí nadalej záhadou. Snažili sa
  odhalit aj presný mechanizmus, ktorý delfíny
  využívajú na vytváranie týchto velmi rozdielnych
  zvukov. 

9

• Delfíny vydávajú a prijímajú zvuky s frekvenciou
  250 220 000 Hz. Nízkofrekvencné zvuky vydávajú
  cez tzv. melón a zistujú nimi prítomnost a polohu
  velmi vzdialených predmetov. Vysokofrekvencné
  zvuky vydávajú cez koniec rypáka a spresnujú si
  pomocou nich znalosti o blížiacich predmetoch.
  Odrazený zvuk prijímajú tukovým tkanivom v
  spodnej celusti, odkial zvuk smeruje do
  bubienkovej vydutiny. Mozog prijaté zvuky
  analyzuje a poskytuje delfínovi zvukový obraz o
  skúmanom predmete.

10
(No Transcript)
11
VELRYBY

• Velryby používajú zvuk podobne ako netopiere,
  vysielajú zvuk, ktorý sa odrazí od objektu a
  vráti sa k nim. Z toho dokážu rozpoznat velkost,
  tvar, povrchové vlastnosti a pohyb objektu,
  rovnako aj vzdialenost od objektu. Vdaka
  echolácií sú velryby schopné vyhladat,
  prenasledovat a chytit rýchle plávajúcu obet v
  absolútnej tme. Je to tak vyvinutá vlastnost, že
  pomocou nej dokážu rozlíšit potencionálnu obet od
  lode. Velryby sú schopné v zajatí naucit sa
  rozlišovat napríklad lopticky rôznych farieb,
  velkostí a tvarov. Velryby používajú zvuky aj
  pre komunikáciu. Ci už jednoduché stonanie,
  pískanie, mlaskanie alebo zložité 'spievanie'
  vráskavca dlhoplutvého. Spev velrýb sa pohybuje v
  rozsahu od 160 do 170 dB, niektoré druhy dosiahnu
  až 200 dB. Najhlasnejšie zvuky vydávajú na
  frekvenciách 17 až 30 Hz.

12
(No Transcript)
13
ZVIERATÁ A INFRAZVUK

• Možnosti zachytávat zvukové kmity rôznej
  frekvencie majú jednotlivé zvieratá odlišné od
  ludí, co vyplýva z rozdielu stavby sluchového
  ústrojenstva.
• Slimáky dokážu napríklad zachytit iba velmi úzku
  škálu od 200 do 800 Hz.
• Netopiere však zachytajú frekvencný rozsah od
  1000 Hz až do 120 000 Hz.
• Naopak holuby dokážu pocut zvuky velmi nízkych
  frekvencií, v infrazvukovom pásme 0,1 až 16 Hz.
  Pomocou tejto schopnosti dokážu registrovat vlny
  blížiaceho sa zemetrasenia.
• Slony komunikujú pomocou infrazvuku až do
  vzdialenosti 15 km. Podobne mnohé vtáky a morské
  zvieratá majú špeciálnu schopnost zachytit
  infrazvukové kmity, tzv. hlas mora, ktoré
  predchádzajú búrkam.
• Znacne citlivé sú na ne medúzy, ktoré niekolko
  hodín pred búrkou odplávajú od brehu a morské
  blchy, ktoré vylezú na súš.
• Niektoré velryby dokonca pomocou infrazvukových
  kmitov lovia korist tak, že ju dokážu omrácit
  pomocou nepocutelných zvukov. 

14
ZAUJÍMAVOSTI O INFRAZVUKU

•   Ryby pocujú len infrazvuk. O ich príjme a
  spracovaní zvuku toho vela nevieme. V každom
  prípade, naše bežné zvuky nepocujú - ak sa vám to
  zdá - tak potom reagujú na vlnenie, ale náš
  rozhovor urcite nepocujú.  Slony na
  dorozumievanie využívajú tóny s frekvenciou
  nižšou ako 16 Hz, tzv. infrazvuk, ktorý je
  takisto nepocutelný pre ludské ucho.  Trúbenie
  na lastúru sa aj v našich krajoch v stredoveku
  používalo k odvráteniu búrky. Trúbenie na lastúru
  skutocne vydáva nám nepocutelný tón (infrazvuk),
  ktorý dokáže rozvibrovat jemné kvapky vody v
  mrakoch a tým spustit dážd skôr ako zasiahne
  polia a znicí úrodu. 

15

• VYPRACOVALI
• DOMINIKA SMOLÁROVÁ
• MARTINA VESELOVSKÁ