Ryby (Osteichthyes)

1
Ryby (Osteichthyes)

• Charakteristické znaky kostnatých rýb sú
• kostra je (aspon scasti) kostnatá
• lebka má švy
• väcšinou majú plávací mechúr (plynový mechúr)
  alebo funkcné plúca
• nízka koncentrácia mocoviny a oxidu trimetylamínu
  v krvi (okrem dvojdyšníkov a latimérie)
• Je to poctom najväcšia skupina stavovcov.
  Variabilita rýb je velmi velká, existujú druhy
  dravé, všežravé, bylinožravé aj parazitické.

2
Systematika rýb

• podkmen Stavovce (Vertebrata)
• trieda Ryby (Osteichtyes, Pisces)
• podtrieda Stopkatoplutvé (Crossopterygii)
• podtrieda Choánové (Choanichthyes)
• podtrieda Lúcoplutvé (Actinopterygii)

3
Podtrieda Stopkatoplutvé (Crossopterygii)

• Majú kosti lopatkového a panvového pásma
  uložené vo vlastnej svalovine a sú schopné
  podopierat telo. Sú základom budúcich koncatín.
  Stopkatoplutvovce sú predkovia všetkých
  štvornohých stavovcov.
• Latiméria divná (Latimeria chalumnae) je
  jediným dnes žijúcim druhom tejto podtriedy rýb.
  Vedci sa dlho domnievali, že táto skupina rýb
  vyhynula pred 70 mil rokov. V roku 1938 však
  takúto rybu ulovili pri Madagaskare. Latiméria
  dosahuje dlžku 1,9 m. V súcasnosti je predmetom
  intenzívneho bádania, ako aj bohatým zdrojom
  prekvapujúcich objavov.

4
Podtrieda Choánové(Choanichthyes)

• predstavujú dnes malú skupinu žijúcich rýb. Žijú
  v sladkých vodách a v období sucha, ked ostane na
  dne len bahno, môžu dýchat aj atmosférický
  kyslík, lebo okrem žiaber majú vyvinutý jeden
  (austrálske bahníky) alebo dva plúcne vaky
  (africké a americké bahníky).
• Bahník austrálsky (Neoceratodus forsteri) dýcha
  vo vode žiabrami, ale pri nedostatku kyslíka vo
  vode alebo pri vyschnutí vody úplne prejde na
  dýchanie plúcnym vakom. Bahník nemá vyvinutú
  chrbtovú ani predchvostovú plutvu, párové plutvy
  (prsné a brušné) majú takú stavbu, že mu umožnujú
  chodit. Žije v bahnitých, v lete zahnívajúcich
  riekach Mary a Brunet v austrálskom Queenslande.
  Kedysi bol rozšírený aj na iných miestach, o com
  svedcia nálezy zvyškov kostí.

5
Podtrieda Lúcoplutvé(Actinopterygii)

• trieda Ryby (Osteichthyes, Pisces)
• podtrieda Lúcoplutvé (Actinopterygii)
• nadrad Chrupkokostnaté (Chondrostei)
• nadrad Kostnaté (Teleostei)

6
Nadrad Chrupkokostnaté(Chondrostei)

• Vo fylogenéze sa nachádzajú niekde medzi
  drsnokožcami, ktoré majú chrupkovitú kostru, a
  kostnatými rybami. Najpocetnejším rodom sú
  jesetery. Jeseter ruský (Acipenser
  gueldenstaedti) dosahuje dlžku 2,3 m. Žije v
  Kaspickom a Ciernom mori. Je to cenná,
  hospodársky významná ryba. Patrí medzi
  najcastejšie lovené jesetery. Ikry jesetera sa
  spracúvajú na cierny kaviár.
• Dalším zástupcom je vyza velká (Huso huso),
  najväcšia z jeseterovitých rýb, ktorá môže
  dosiahnut dlžku až 5 m. Vyza žije v Kaspickom,
  Ciernom a Azovskom mori, casto sa vyskytuje i v
  dolnom toku Volgy, na Morave a Váhu. Má krátky
  trojuholníkový rypácik, ploché fúzy a chrbtové
  štíty, ktoré sú zvýšené len v strede.

7
Nadrad Kostnaté(Teleostei)

• podtrieda Lúcoplutvé (Actinopterygii)
• nadrad Kostnaté (Teleostei)
• rad Slede (Clupeiformes)
• rad Kapry (Cypriniformes)
• rad Úhory (Anguilliformes)
• rad Tresky (Gadiformes)
• rad Ihly (Syngnathiformes)
• rad Kaprozúbky (Cyprinodontiformes)
• rad Ostrieže (Perciformes)
• rad Platesy (Pleuronectiformes)

8
Rad Slede(Clupeiformes)

• Do radu slede patria
• lososy (Salmo), pstruhy (Salmo),
• hlavátky (Hucho), štuky (Esox),
• slede (Clupea), sihy (Coregnus),
• sivone (Salvelinus),
• blatniaky (Umbra).

9
Losos obycajný (Salmo salar)

• Meria až 1,5 m. Obycajne striebristosivé
  telo lososa posiate ciernymi škvrnami v case
  nerese tmavne a na bokoch sa mu objavujú cervené
  a oranžové škvrny. Samcom sa v tom case predlžujú
  a hákovite ohýbajú celuste. Losos sa vyskytuje v
  severnej casti Atlantického oceánu, na neres
  tiahne do riek Európy. Vodné stavby, znecistenie
  riek a nadmerný odlov mali za následok zníženie
  jeho pocetnosti.

10
Pstruh dúhový (Salmo gaidneri)

• Dosahuje dlžku 1,2 m. Má striebrolesklé
  boky a nad bocnou ciarou tmavé škvrny. Pozdlž
  tela sa mu tiahne purpurový alebo cervený pás.
  Žije v severnej casti Tichého oceánu, neresí sa v
  sladkých vodách. Tvorí stále sladkovodné formy,
  jedna z takýchto foriem sa stala predmetom chovu
  v Európe. Iné druhy pstruh morský (Salmo
  trutta), pstruh potocný (Salmo trutta morpha).

11
Hlavátka obycajná (Hucho hucho)

• Má dlžku 1 m. Telo má štíhle, hnedé alebo
  medenocervené až fialovocierne, posiate ixovitými
  alebo polmesiacovitými ciernymi škvrnami. Je
  stálym sladkovodným druhom. V dôsledku silného
  znecistenia a úprav vodných tokov zanikajú jej
  neresiská. V mnohých vodách sa udržiava iba vdaka
  umelému chovu.

12
Lipen obycajný (Thymallus thymallus)

• Dosahuje velkost najviac 500 mm. Telo má
  pestrofarebné, s velkou chrbtovou plutvou, ktorej
  zadný koniec majú samce pretiahnutý. Mladé lipne
  majú na bokoch tela modrasté priecne škvrny. Je
  rozšírený takmer po celej Európe. Uprednostnuje
  rýchle podhorské cisté vody, na mnohých miestach
  žije aj v jazerách, neresí sa ale v riekach.
  Pôvodne v jazere Bajkal sa vyskytoval lipen
  bajkalský (Thymallus baicalensis).

13
Štuka obycajná (Esox lucius)

• Rastie velmi rýchlo a dosahuje až vyše 1,5 m.
  Má valcovité, silne pretiahnuté telo a dlhú
  hlavu. Na spodnej celusti má silné zuby. Chrbtová
  plutva je posunutá nazad, nad análnu plutvu. Pri
  štukách sa bežne vyskytuje kanibalizmus. Má jeden
  z najväcších areálov spomedzi sladkovodných rýb -
  žije v severných vodách Európy, Ázie a Severnej
  Ameriky. Má hospodársky význam ako priro-dzený
  regulátor premnožených populácií burinných rýb.

14
Rad Kapry(Cypriniformes)

• Do radu kapry (Cypriniformes) zaradujeme
  kapry (Cyprinus), karasy (Carassius), liene
  (Tinca), plotice (Rutilus), jalce (Leuciscus),
  pleskáce (Abramis), bolene (Aspius), cereble
  (Phoxinus), mreny (Barbus), hrúzy (Gobio), cíky
  (Misgurnus), slíže (Noemacheilus), plže
  (Cobitis), sumce (Silurus). Je to najpocetnejší
  rad lúcoplutvých rýb.

15
Kapor obycajný (Cyprinus carpio)

• Dosahuje velkost až vyše 1 m. V dospelosti
  sa kapor živí faunou dna. Obýva jazerá a mierne
  tecúce rieky. Pri ústí riek zostupuje i do mora.
  Rozoznávame niekolko foriem domáceho kapra,
  predovšetkým však šupinatú (na obr.), zrkadlovú a
  lysú formu. Kapor je hospodársky najvýznamnejšou
  európskou rybou.

16
Karas obycajný (Carassius carassius)

• Je menší ako kapor, dosahuje velkost až
  400 mm. V závislosti od podmienok prostredia mení
  sa jeho vonkajší vzhlad. V zabahnených vodách so
  zlými podmienkami vytvára velkohlavú formu s
  nízkym telom, v dobrých podmienkach má vysoké
  telo a rýchlo rastie. Je všežravý. Je rozšírený
  hlavne v strednej a východnej Európe, ale jeho
  areál výskytu je pomerne široký. Striebristé
  zafarbenie má karas striebristý (Carassius
  auratus).

17
Jalec hlavatý (Leuciscus cephalus)

• Dosahuje velkost až 800 mm, bežne však jeho
  dlžka nepresahuje 250 mm. Chrbát má sivý až
  sivozelený, boky striebristé, chrbtovú a
  chvostovú plutvu tmavú, brušnú a análnu plutvu
  cervenú alebo oranžovú. Od ostatných druhov
  jalcov sa dá lahko odlíšit podla vypuklého okraja
  análnej plutvy. Žije od horských vôd až po
  nížinné, v Európe a Ázie až po Ural a Eufrat.

18
Bolen obycajný (Aspius aspius)

• Dosahuje velkost až 1 m. Má velké bezzubé
  ústa. V hrdle sú však silné hákovité pažerákové
  zuby. Dospelé bolene sa živia drobnými rybami.
  Lovia velmi hlucne. Vrážajú prudko do húfov rýb,
  vyskakujú z vody a ohlušujú ich úderom širokého
  chvosta. Bolen obýva rovinné rieky a nádrže,
  zriedkavejšie jazerá. Je rozšírený v strednej a
  východnej Európe, žije tiež v Ciernom a Kaspickom
  mori, neresí sa v skladkých vodách.

19
Mrena obycajná (Barbus barbus)

• Niekedy dosahuje i vyše 850 mm. Pri
  ústach z mäkkými pyskami má 2 páry fúzikov.
  Valcovité telo je na chrbte tmavé, olivovozelené.
  Chrbtová a chvostová plutva sú sivé, ostatné
  plutvy sú cervenkasté. Mladé mreny majú na chrbte
  a bokoch tela nepravidelné tmavé škvrny. Mrena je
  typickým druhom podhorských riek, zdržiava sa pri
  dne prúdiacej vody. Vyskytuje sa na velkej ploche
  Európy. Mrena stredomorská (Barbus meridionalis
  petenyi) má na rozdiel od mreny obycajnej v
  chrbtovej plutve hladký trn.

20
Sumec obycajný (Silurus glanis)

• Dosahuje maximálnu hmotnost 450 kg a dlžku
  5 m, u nás výnimocne 100 kg a 2 m. Telo má
  modrosivé alebo olivovozelené s mramorovými bokmi
  a bielym bruchom. Pod bradou má 2 páry fúzov, nad
  kútikmi úst další pár. Obýva prevažne stojaté
  alebo mierne tecúce vody. V dospelosti sa živí
  predovšetkým rybami. Žije v Európe na východ od
  Rýna.

21
Rad Úhory(Anguilliformes)

• Rad úhory (Anguilliformes) zastupuje druh
  úhor obycajný (Anguilla anguilla). Samce
  dorastajú maximálne do 0,5 m, samice do 1,5-2 m.
  V dospelosti žije úhor v riekach Európy, vo
  vodách európskych ostrovov a tiež v afrických
  riekach. Na rozmnožovanie tiahne do Atlantického
  oceánu, kde sa v hlbkach Sargasového mora neresí
  a potom hynie. Larvy potom Golfský prúd unáša k
  európskym a severoafrickým brehom. Cestou
  metamorfujú. Úhor je dravá ryba. V zime upadá do
  spánku.

22
Rad Tresky(Gadiformes)

• Rad tresky (Gadiformes) zastupuje treska
  obycajná (Gadus morhua), ktorá je velmi užitocnou
  rybou známou takmer na celom svete. Tresky merajú
  casto 1 m i viac. Obývajú plytké chladné vody.
  Citlivost na teplotu je hlavnou prícinou
  striedavých úspechov pri jej love. Stací totiž,
  aby bola teplota vyššia než obycajne, a tresky
  odtiahnu na sever do chladnejších vôd.
• Mien obycajný (Lota lota) žije v sladkých
  vodách severnej casti Európy, Ázie a Severnej
  Ameriky. Má nepárny fúz na brade a prsné plutvy
  sú posunuté na hrdlo. Telo má sivohnedé až
  zelenkasté, nápadne mramorované. Oblubuje chladné
  a cisté vody. Aktívnejší je v noci, ale najmä v
  zime. V dospelosti sa živí prevažne rybami.

23
Rad Ihly(Syngnathiformes)

• Rad ihly (Syngnathiformes) zastupuje
  zvláštna ryba koník morský (Hippocampus
  hippocampus). Vyzerá tak trochu ako kôn zo
  šachových figúrok. Táto neobvyklá ryba pláva vždy
  v kolmej polohe - hlavu hore, chvost dolu. Z
  plutiev má vyvinuté len malé prsné plutvicky a
  chrbtovú plutvu, hlavný nástroj pohybu. Chvostová
  plutva chýba a chvost sa premenil na chytavý
  orgán, ktorým sa koník prichytáva o morské
  rastliny. Krmi sa živocíšnou potravou, hlavne
  kôrovcami a malými rybami. Ocami môže pohybovat
  nezávisle od seba.

24
Rad Kaprozúbky(Cyprinodontiformes)

• Kaprozúbky (Cyprinodontiformes) sú malé
  akváriové rybky. Gupka - "pávie ocko" - (Poecilia
  reticulata) sa vyznacuje výrazným pohlavným
  dimorfizmom. Samceky sú dlhé 25 mm a ovela
  pestrejšia ako samicky dlhé 50 mm. Je to známa a
  velmi populárna akváriová rybka. Jej domovinou sú
  rieky Venezuely, Britskej Guayany, ostrovné vody
  Barbadosu a Trinidadu. V Európe ju akvatisti
  vysadili do volných vôd a na niektorých
  príhodných miestach sa aklimatizovala (napr. v
  termálnom potoku, ktorý vyteká z bojnických
  kúpelov a ústí do rieky Nitry). Do tohto rodu
  patrí aj mecovka zelená (Xiphophorus helleri).

25
Rad Ostrieže(Perciformes)

• Rad ostrieže (Perciformes) zastupujú rody
  ostrieže (Perca), zubáce (Stizostedion),
  hrebenacky (Gymnocephalus), kolky (Zingel),
  tuniaky (Thunnus), makrely (Scomber), hlaváce
  (Gottus).

26
Ostriež obycajný (Perca fluviatilis)

• Dosahuje dlžku 500 mm. Má zelenožltý až
  zelenosivý chrbát. Na leských bokoch má 5-9
  priecnych modrozelených pásov. Análnu a brušnú
  plutvu má cervené (niekedy i chvostovú), prsné
  plutvy sú žltkasté. Prvá chrbtová plutva je sivá
  s výraznou ciernou škvrnou na konci, druhá je
  žltozelená. Žije takmer v celej Európe. Obýva
  tecúce i stojaté vody.

27
Zubác obycajný (Stizostedion lucioperca)

• Dorastá do dlžky 1,3 m. Telo má
  striebristé so zelenosivým chrbtom. Na bokoch má
  8-12 priecnych hnedocervených pásov. Je to dravá
  ryba živiaca sa inými rybami. Vyskytuje sa od
  Rýna až po Aralské more. Obýva najmä spodné toky
  riek, cisté ramená a jazerá. Žije tiež v slanej
  vode Cierneho a Kaspického mora, neresí sa ale v
  sladkých vodách.

28
Hrebenacka obycajná (Gymnocephalus cernuus)

• Zväcša dorastá do dlžky 150 mm. Telo má
  hnedasté alebo sivozelené s množstvom drobných
  hnedých škvrn rozlicnej velkosti. I plutvy má
  škvrnité. Živí sa faunou alebo mladou a ikrami
  iných rýb. Je to bežný druh dolných tokov pomaly
  tecúcich a stojatých vôd. V Európe zasahuje až po
  povodie Dunaja.

29
Tuniak obycajný (Thunnus thynnus)

• Dosahuje dlžku až 3 m a hmotnost 500 kg.
  Vyskytuje sa na mnohých miestach morí, najviac
  však v tropickej alebo subtropickej oblasti. Žije
  v krdloch, ktoré pravidelne tiahnu pozdlž
  pobrežia za koristou a na neresiská. Všade sa
  hojne lovia.

30
Rad Platesy(Pleuronectiformes)

• Platesy (Pleuronectiformes) obývajú
  väcšinou tropické a subtropické moria, menej
  druhov žije v miernom pásme a len niektoré druhy
  zasahujú do polárnych vôd. Vedia sa farebne
  prispôsobit podkladu. Mnohé druhy sa zahrabávajú
  do podkladu tak, že im z neho trcia iba oci.
  Vedia hýbat každým okom osobitne. Patria sem
  predovšetkým platesy (Pleuronectes) a halibuty
  (Hippoglossus).

31
Platesa obycajná (Pleuronectes platessa)

• Je najlovenejším druhom. Dorastá do dlžky
  50 cm. Platesa obycajná má hladké telo pokryté
  malými okrúhlymi šupinami. Za ocami má 4-7
  kostených hrbolov. Živí sa zväcša kôrovcami a
  mäkkýšmi. Vyskytuje sa pri brehoch Európy od
  Cierneho mora až po Biele more a zasahuje až po
  Grónsko.

32
Halibut (Hippoglossus hippoglossus)

• Halibut (Hippoglossus hippoglossus) sa
  vyznacuje pozoruhodnou, charakteristickou
  telesnou stavbou. Pôvodne symetrické telo mládat
  sa pocas vývinu stáva asymetrickým. Obe oci sa
  presunú iba na jednu stranu ploského tela.