Bezstavovce

1
Bezstavovce
2

• Životným podmienkam mokradí a okolia vôd sa
  prispôsobili mnohé druhy bezstavovcov.
• Najviac zastúpené sú clánkonožce. Adaptovali sa
  svojimi životnými prejavmi, hlavne spôsobom
  pohybu, potravou a rozmnožovaním.
• Stavba tela a pohybových orgánov im umožnuje
  dobre sa pohybovat vo vode, na vode, v bahne ako
  aj na brehoch.
• Voda je prostredím, v ktorom sa rozmnožujú a
  vyvíjajú.
• Vytvorili sa medzi nimi zložité potravové vztahy.
  

3
Pavúkovce (Araneida)

• Sú to typické suchozemské živocíchy.
• Dýchajú vzdušný kyslík, ich rozmnožovanie a vývin
  prebieha iba na suchej zemi.
• K najhojnejším z nich patria viaceré druhy
  križiakov (Araneidae), známe svojimi dokonalými
  sietami.
• Niektoré druhy pavúkov sa velmi dobre
  prispôsobili podmienkam mokradí.

4
Lovcík pobrežný (Dolomedes fimbriatus)

• Možno ho lahko spoznat podla svetlých pásov na
  tmavohnedom podklade. Patrí k našim najväcším
  pavúkom (samotné telo bez koncatín dosahuje 2
  cm). Vdaka hustým chlpom na nohách sa pohybuje
  dobre aj po hladine a v nebezpecenstve dokáže
  uniknút pod vodu. Netká siete a svoju korist,
  drobné vodné živocíchy, aktívne loví.
• Samicka lovcíka je starostlivou matkou. Vajícka
  najskôr nosí v kokóne so sebou. Neskôr ho zavesí
  na rastlinu a nadalej stráži. Ani po vyliahnutí
  svoje mladé neopustía chráni ich.

5
Lovcík pobrežný (Dolomedes fimbriatus)
6
Hmyz (Insecta)

• Väcšina z nich je viazaná na vodné alebo vlhké
  prostredie, hlavne pocas larválneho štádia svojho
  vývinu.
• K takým patria aj vážky, komáre, ovady alebo
  potocníky.
• Dalšie druhy sa živia potravou, ktorú im
  poskytujú pobrežné rastliny.
• Húsenice mnohých druhov motýlov sa živia listami
  a dospelé jedince nektárom kvetov.

7
Vážky (Odonata)

• Sú významnými predátormi týchto ekosystémov.
• Dva páry blanitých krídel im umožnujú výborne
  lietat.
• Lovia iný hmyz, najmä komáre a muchy.
• Rozmnožujú pohlavne. Po oplodnení samicky kladú
  vajícka na vodné rastliny. Ich vývin prebieha vo
  vode.
• Z vajícok sa liahnu bezkrídle larvy (najady),
  ktoré sú podobne ako dospelé jedince velmi dravé.
  Živia sa larvami komárov, drobnými kôrovcami a
  malými rybkami.
• Larvy sa pocas rastu niekolkokrát zvliekajú.
  Štádium larvy môže trvat aj niekolko rokov.
• Nakoniec larva opustí vodu, pukne jej pokožka a
  vylezie dospelá vážka s krídlami.
• Ide o nepriamy vývin s neúplnou premenou.

8
(No Transcript)
9
Dvojkrídlovce (Diptera)

• Majú len jeden pár krídel.
• Druhý pár krídel redukoval na kyvadielka, útvary,
  ktoré im pomáhajú pri lete udržiavat rovnováhu.
• Patria tu komáre (Culicidae) a ovády (Tabanus)

10
Komáre (Culicidae)

• Pre komáre je typické štíhle telo s tromi pármi
  dlhých nôh a blanitými krídlami.
• Dospelé samicky majú ostré bodavé ústroje,
  ktorými cicajú krv vtákov a cicavcov, vrátane
  cloveka.
• Samcekovia sa živia rastlinnými štavami.
• Samicky kladú vajícka na hladinu stojatých vôd.
• Z vajícok sa vyvinú larvy, ktoré sa vôbec
  nepodobajú na dospelé komáre. Visia pod hladinou
  vody dole hlavou a pomocou chlpkov si prihánajú
  potravu.
• Živia sa rastlinným aj živocíšnym planktónom.
• Larvy aj kukly dýchajú pomocou malej rúrky,
  ktorou nasávajú z hladiny vzduch.
• Po urcitom case (7 20 dní v závislosti od
  podmienok prostredia), sa vyvinú dospelé jedince.
  
• Larvy komárov sú dôležitou súcastou potravy rýb.

11
Komár pisklavý (Culex pipiens)
12
Ovady (Tabanus)

• Sú známe velmi bolestivým bodnutím, ktoré dlho
  krváca a tažko sa hojí.
• V porovnaní s podobnými druhmi dvojkrídlovcov
  (napríklad muchami) majú mohutnejšie telo, velké
  zložené oci, krátke tykadlá a bodavo-cicavé ústne
  ústroje. Samcekovia sa podobne ako u komárov
  živia rastlinnými štavami. Samicky cicajú krv
  vtákov a cicavcov. Vajícka kladú do vody na
  zvyšky drevín, kamene a listy. Ich larvy žijú vo
  vode alebo vlhkej zemi, sú mäsožravé. Môžu
  prenášat rôzne ochorenia.

13
Ovád
14
Tipula obrovská (Tipula maxima)

• sú neškodnými príbuznými komárov.
• Živí sa štavami z hnijúcich rastlín.

15

• Dreviny mokradí, vrby, topole a jelše, sú
  životným priestorom a zdrojom potravy aj pre
  viaceré druhy chrobákov (Coleoptera).
• Vrby, topole a jelše sú miestom vývoja
  chráneného fúzaca pižmového (Aromia moschata).
  Jeho larva sa vyvíja niekolko rokov a živí sa
  drevom. Dospelé jedince vysávajú štavu.
• Podobné nároky na prostredie majú aj niektoré
  druhy motýlov (Lepidoptera).
• Húsenice babôcky osikovej (Nymphalis antiopa) a
  lišaja pávookého ( Smerinthus ocellata) sa živia
  vrbovými listami.

16
Fúzac pižmový (Aromia moschata)
17
Babôcka osiková (Nymphalis antiopa)