Jean-Pierre Demange Riaditel SATO-Picardie, Prezident T3E

1
PREDSTAVENIE SITUÁCIE V OBLASTI RESOCIALIZÁCIE
UŽÍVATELOV DROG V TÝCHTO KRAJINÁCH

• Belgicko
• Dánsko
• Francúzsko
• Grécko

• Luxembursko
• Portugalsko
• Taliansko

• Jean-Pierre DemangeRiaditel SATO-Picardie,
  Prezident T3E

2
ÚVOD

• V krajinách Európskej únie je všeobecný rámec
  politiky v oblasti prevencie a starostlivosti
  definovaný na národnej úrovni. Aj napriek tomu
  však rozsah resocializácie môže spadat do
  kompetencie regiónov ako napr. v Taliansku alebo
  obcí, ako napr. v Dánsku. V niektorých krajinách
  ako je Francúzsko, Luxembursko a Portugalsko
  existujú medzirezortné organizácie, ktoré
  umožnujú rozvinút globálny a transverzálny
  prístup k problémom závislosti.

3
ÚVOD

• Iniciatívy v prospech resocializácie užívatelov
  drog najcastejšie spadajú pod lex generalis/
  obcianske právo, ci už na národnej alebo lokálnej
  úrovni. Socializácia užívatelov drog je vo
  všetkých krajinách pokladaná za rozhodujúci prvok
  terapeutického procesu.

4
ÚVOD

• Existujú tu štátne a súkromné organizácie.
  Súkromné najcastejšie využívajú štátne dotácie,
  ktoré podliehajú dohodám. Tieto definujú
  zadávacie podmienky, ktoré sa týkajú bezpecnosti,
  hygieny, schopnosti prijímat klientov, profilu a
  kvalifikácie odborníkov, podmienok vyhodnocovania
  projektov, charakteru poskytovaných služieb a
  partnerstiev, ktoré majú rozvíjat s rôznymi
  zariadeniami, ktoré by mohli prispiet k
  starostlivosti o užívatelov.

5
ÚVOD

• Súdržnost a vzájomné zosúladenie/ prepojenie
  medzi štátnymi a súkromnými zariadeniami sa mení
  od krajiny ku krajine, ci od regiónu k regiónu.
• Medzi resocializacnými zariadeniami s pobytovým
  režimom dominuje model terapeutických komunít, a
  to najmä v Taliansku, Grécku, Portugalsku a
  Belgicku. Tento model sa v súcasnosti rozvíja vo
  Francúzsku.

6
ÚVOD

• V rámci lex generalis/ obcianskeho práva však
  existujú mnohé programy zamerané na pomoc v
  oblasti resocializácie, do ktorých sa narkomani
  môžu zapísat. Tieto najcastejšie prebiehajú
  ambulantne a vyžadujú si partnerstvo medzi
  rôznymi lokálnymi aktérmi a zariadeniami so
  špecializovanou starostlivostou.

7
BELGICKO

• Belgicko je federálny štát, zariadenia
  špecializované na prevenciu, starostlivost a na
  znižovanie rizík teda môžu byt dotované na
  rôznych úrovniach. Medzi politikami Valónska,
  Flámska a Bruselu existujú významné rozdiely.
• Väcšina terapeutických komunít, ktoré sa
  zúcastnujú na resocializacnom procese narkomanov
  je však financovaná Národným inštitútom
  invalidného zdravotného poistenia (poistovna,
  pozn. preklad.)

8
BELGICKO

• Inštitúcia zodpovedná za aktivity v prospech
  zamestnanosti a ONEM (Národný úrad práce).
• Terapeutická komunita Hautes Fagnes , v Malmedy
• Terapeutická komunita  Trempoline  v Chatelet

9
DÁNSKO

• Neexistujú tu zariadenia medzirezortného
  charakteru, ktoré by koordinovali politiku
  prevencie a starostlivosti v oblasti toxikománie.
  Starostlivost o toxikomanov je hlavne v rukách
  Ministerstva zdravotníctva a sociálnych vecí.
• Existuje tu univerzitné výskumné centrum, ktorého
  úlohou je vykonávat na národnej úrovni štúdie a
  vyhodnotenia.

10
DÁNSKO

• V roku 1996 dánsky parlament zveril zodpovednost
  za starostlivost 14 departmentom, ktoré v krajine
  existovali. Kompetencie bolo možné delegovat aj
  obciam, ktoré sa chceli v tejto oblasti
  angažovat. Podobne si vybrali len niektoré mestá,
  z tohto najdôležitejšími sú Kodan a Aarhus.
• V júni 2004 sa vláda rozhodla dôkladne
  zreformovat štátnu správu a verejný sektor. Táto
  reforma, ktorá vstúpila do platnosti od januára
  2007, znížila pocet regiónov zo 14 na 5, a pocet
  miest z 275 na 98.

11
DÁNSKO

• Súcasné znenie zákona hovorí, že regióny
  odporúcajú a definujú nástroje starostlivosti pre
  toxikomanov, ale ich financovanie zabezpecujú
  obce. Resocializacné zariadenia zostávajú v
  kompetencii obcí.
• Zariadenia špecializovanej starostlivosti sa
  riadia zákonom z roku 1970, ktorý definuje právny
  rámec boja proti obchodu s drogami a používaniu
  omamných látok. Tento umožnil vytvorenie
  zariadení pre prevenciu a špecializovanú
  starostlivost pre užívatelov drog ako aj pre ich
  rodiny.

12
TALIANSKO

• Neexistuje tu medzirezortná organizácia, ktorá
  by koordinovala politiku prevencie a
  starostlivosti v oblasti toxikománie. Túto úlohu
  má Ministerstvo sociálnej solidarity.
• Hlavné orientacné línie v oblasti boja proti
  drogám sú urcované vládou na národnej úrovni, ale
  samotná organizácia a správa zariadení je v
  kompetencií regiónov.

13
TALIANSKO

• Dekrétom z roku 1993 majú štátne zariadenia SERT
  za úlohu uzatvárat dohovory s rôznymi súkromnými
  organizáciami, ako napríklad s terapeutickými
  centrami alebo družstvami, ktoré sa zúcastnujú na
  resocializácii toxikomanov.
• Sociálne družstvá vznikli v 70-tych rokoch s
  cielom bojovat proti spolocenským nerovnostiam a
  nezamestnanosti. Odhaduje sa, že v roku 2004
  tieto organizácie ponúkli prácu alebo odbornú
  prax viac ako 267 000 osobám nachádzajúcim sa v
  tažkej situácii.

14
TALIANSKO

• Existujú dva typy družstiev, týkajúce sa cielovej
  skupiny klientov, v rámci toho aj na toxikomanov
• tie, ktoré pracujú v oblasti resocializácie cez
  ekonomiku a musia zamestnávat min. 30 osôb zo
  znevýhodnených podmienok.
• tie, ktoré pracujú v sociálnej a zdravotnej
  oblasti a ktoré sa týkajú terapeutických komunít,
  pomoci doma, atd.

15
LUXEMBURSKO

• Od roku 1999 tu pracuje medzirezortná skupina
   Droga  GID, ktorej predsedá Ministerstvo
  zdravotníctva. Socioterapeutické odbory
  Ministerstva zdravotníctva sa zaoberajú najmä
  otázkami závislosti.
• Na základe hlavných politických orientácií, o
  ktorých rozhodla skupina GID, boli vytvorené nové
  služby v oblasti znižovania rizík a
  resocializácie toxikomanov. Na obdobie 2005
  2009 bol prijatý nový národný akcný plán, ktorý
  sa primárne drží predtým prijatých hlavných
  orientácií.

16
LUXEMBURSKO

• Projekt ubytovania s podporou  hniezda ,
  Jungend and Drogenhëllef
• Projekt START, Centrum Emmanuel

17
GRÉCKO

• Organizácia OKANA je súkromnoprávna organizácia,
  ktorá zabezpecuje úlohy verejného sektora pomoc
  pri definovaní politiky, koordináciu a
  vyhodnocovanie špecializovaných zariadení.

18
GRÉCKO

• Na obdobie 2002 2006 bol prijatý Národný akcný
  plán proti drogám. Zdôraznuje 3 dôležité aspekty
  týkajúce sa znovuzaradenia toxikomanov
• Vývoj jedného vzdelávacieho programu.
• Posilnenie programov odborného vzdelávania.
• Lepšie zaclenenie užívatelov drog absolvujúcich
  liecbu do pracovného a spolocenského života.

19
GRÉCKO

• Grécke organizácie vo všeobecnosti spocívajú na
  menšom pocte významnejších inštitúcií na
  národnej úrovni. Organizácia OKANA priamo riadi
  všetky metadonové programy.
• KETHEA
• Psychiatrická nemocnica Attique.

20
PORTUGALSKO

• Existuje tu koordinacný medzirezortný orgán,
  Inštitút pre drogy a drogové závislosti IDT.
• Zariadenia so špecializovanou starostlivostou
  (CAT), pokrývajú celé územie krajiny. Sú to
  štátne inštitúcie. Pracujú tu aj súkromné
  zariadenia, ktoré majú dohodu so štátom, ako
  napr. terapeutické komunity.

21
PORTUGALSKO

• Na základe správy Komisie pre stratégiu boja
  proti drogám, IDT a Inštitútu pre zamestnanost a
  vzdelávanie bol v roku 1998 spustený program
  Život-Zamestnanie. Všetky štátne zariadenia ako
  aj velký pocet súkromných inštitúcií sa
  podielali na aplikácii tohto nástroja.

22
PORTUGALSKO

• Program Život-Zamestnanie by sme mohli rozdelit
  na 4 odporúcania
• rozvíjat spoluprácu medzi centrami
  špecializovanej starostlivosti, terapeutickými
  komunitami a oddeleniami Inštitútu pre
  zamestnanost a odborné vzdelávanie
• Vyhodnotit schopnosti a želania užívatelov a
  ponúknut im tak pracovnú prax u zamestnávatelov,
  ktorá im neskôr umožní pracovne sa zaradit
• Znížit sociálne zataženie a priznat príspevky
  podnikom, ktoré budú súhlasit s ich prijatím
• ponúknut pomoc pri vytvorení vlastného podniku
• Projekt  Siet remeselníkov , IDT Algarve

23
FRANCÚZSKO

• Vo Francúzku zákon 1970 definuje legislatívny
  rámec v boji proti drogám (zdravotný stav,
  obchodovanie s drogami, ich konzumácia, ...)
• Existuje tu medzirezortná štruktúra MILD (La
  Mission Interministérielle de Lutte contre la
  Drogue et la Toxicomanie), ktorá koordinuje
  národnú protidrogovú politiku.

24
FRANCÚZSKO

• Rozšírenie vírusu HIV pocas 80-tych rokov
  výrazne narušilo zastupujúce organizácie a
  samotnú realizáciu starostlivosti. Práve v
  takomto kontexte sa vyvinula substitucná liecba
  (métadon a buprenorfín) ako aj politika
  znižovania rizík.
• Od roku 2003 sú všetky zariadenia špecializované
  na starostlivost o toxikomanov zaclenené do
  sociálno-medicínskej oblasti.
• V roku 2007 vzniklo Centrum starostlivosti,
  podpory a prevencie závislostí (CSAPA) a
  rozvíjali sa terapeutické komunity.

25
FRANCÚZSKO

• Podporovat prihlasovanie osôb v tažkej sociálnej
  situácii v rámci príslušných právnych nástrojov
  (ktoré zákon umožnuje)
• Podpora v nezamestnanosti (RMI)
• Všeobecné zdravotné krytie (CMU)
• Príspevok pre dospelé hendikepované osoby (AAH)

26
FRANCÚZSKO

• Zvláštny projekt pomoci pri resocializácii,
   Asociácia Angevine pre pomoc toxikomanom a ich
  rodinám .
• Lokálny resocializacný projekt  Drogy a
  spolocnost 
• Terapeutické apartmány (fr. obdoba domu na
  polceste), SATO-Picardie
• Terapeutická komunita vo Flambermont-e

27
TERAPEUTICKÁ KOMUNITA VO FLAMBERMONT-e

• Kapacita 35 lôžok zariadenie pre ženy aj mužov
  prijímajúce dospelé osoby nad 18 rokov závislé od
  legálnych alebo nelegálnych drog.
• Dlžka pobytu 1 rok možné predlžit ešte o 1
  rok.
• Dohoda s CPAM (zdravotnou poistovnou)/ štátom.
• Bezplatná starostlivost.
• Personál riaditel, lekár, zdravotná sestra,
  psychológ, vychovávatel, nocný dozorca, sekretár
  18,80 ETP (Ekvivalent plného úväzku).

28
CIELE TERAPEUTICKÉHO PROJEKTU

• zmenit správanie spojené so závislostou s cielom
  znížit chut na psychotropné látky
• podporit abstinencné obdobie s cielom úplnej
  abstinencie
• zlepšit zdravotný stav zistit a liecit
  patologické príciny
• podporit a rozvinút sebavedomie, samostatnost a
  preberanie zodpovednosti
• konkrétne podporit realizáciu resocializacného
  projektu.

29
HLAVNÉ BODY TERAPEUTICKÉHO PROJEKTU

• Dobrovolná úcast klienta na spôsobe života v
  komunite ako aj na terapeutických cieloch.
• Organizácia života v komunite, ktorá umožnuje
  postupné preberanie zodpovednosti u klienta v
  rámci inštitucionálneho programu.
• Reálne a konkrétne zapojenie sa klientov do
  organizácie a vykonávania rôznych úloh a
  cinností potrebných v každodennom živote komunity
  (kuchyna, bielizen, údržba domu, atd.)

30
HLAVNÉ BODY TERAPEUTICKÉHO PROJEKTU

• Klient je zapojený do interaktívneho procesu, v
  ktorom musí konat, reagovat a nájst si svoje
  postavenie. Pozícia klienta v terapeutickej
  komunite je nezlucitelná s pasívnou rolou,
  ktorá sa tradicne prisudzuje chorým.
• Umožnit a podporovat zasahovanie rovnocenných
  vrstovníkov skupiny a dat priestor konfrontácii,
  t.j. možnosti vyzvat druhého cloveka a klást mu
  otázky k jeho výrokom a/ alebo postojom v
  komunite.
• Rozvíjat  sebaúctu  prostredníctvom úcasti a
  realizácie projektov v rámci komunity ako aj
  prostredníctvom svojpomoci a vzájomnej podpory.
• Realizácia a otestovanie resocializacného
  projektu a života vonku.

31
TERAPEUTICKÁ KOMUNITA VO FLAMBERMONT-e

• Organizácia tohto sociálneho mikro-zariadenia
  predstavuje terapeutický nástroj, ktorý sa
  odlišuje od zariadení, s ktorými sa môžeme bežne
  stretnút. Preto je potrebné veci jasne uviest na
  pravú mieru, aby sme sa vyhli nedorozumeniam a
  sektárstvu. Jedná sa o terapeutickú službu, ktorá
  je casovo obmedzená a otvorená smerom von je to
  proces, do ktorého je možné sa zapojit docasne a
  z ktorého je nevyhnutné po case odíst.

32
APPARTEMENTS THÉRAPEUTIQUES RELAIS DE COMPIÈGNE

• Kapacita 8 miest
• Týka sa skladá z vedúceho, vychovávatelov,
  sociálnej sestry na 2,9 ETP (Ekvivalent plného
  úväzku).
• Toto zariadenie úzko spolupracuje s CSST (Centrum
  špecializovanej starostlivosti) a s rôznymi
  partnermi zo sociálno-medicínskej oblasti ako aj
  so zariadeniami poskytujúcimi pomoc pri
  zamestnaní v meste.
• Dlžka pobytu je šest mesiacov s možnostou
  predlženia na dalších šest. Klient/ka, ktorý/á
  požaduje ubytovanie musí podpísat zmluvu, v
  ktorej je upresnený jeho/jej resocializacný
  projekt.

33
TERAPEUTICKÉ APARTMÁNY (fr. obdoba domov na
polceste) V COMPIÈGNE

• Pocas pobytu je možné stretávat sa s rodinou, bud
  na žiadost klienta alebo so súhlasom klienta sa
  uskutocní stretnutie s tímom.
• Každý mesiac je pobyt vyhodnocovaný. To má za
  ciel zhodnotit vývoj projektu, tažkosti, s
  ktorými sa klient stretol a po prípade o
  možnostiach pokracovat v liecebnej
  starostlivosti.
• Pocas celej starostlivosti sú rozhovory s
  klientom/kou bud na mieste, kde býva alebo v
  kancelárii tímu. V prípade potreby môže tím
  kedykolvek navštívit priestory, v ktorých klient
  býva. .
• Každá dva mesiace je stretnutie so všetkými
  klientmi. Toto stretnutie je povinné.
• Pri akomkolvek motíve odchodu sa klientovi
  navrhuje zhodnotenie jeho pobytu.