Obr

1
Obrúckavce a clánkonožce morí
2
Obrúckavce (Annelida)

• Morské obrúckavce zastupuje ich druhovo
  najbohatšia a najpestrejšia trieda,
  mnohoštetinavce (Polychaeta). Tieto morské cervy
  sú rozšírené vo všetkých moriach. Pre
  mnohoštetinavce je charakteristická rovnomerná
  clánkovanost tela. Na každom clánku majú po
  bokoch pár hrbolcekov parapódií s výraznými
  štetinami. Okrem pohybovej funkcie sú parapódiá
  aj sídlom hmatu a nachádzajú sa na nich
  rozkonárené kríckovité žiabre. Mnohoštetinavce sú
  oddeleného pohlavia alebo hermafrodity, vyvíjajú
  sa nepriamo cez larvu.

3
Nereidka (nereis)

• väcšinou sa pohybujú volne a sú dravé,

4
Rúrkovce Sabella pavonina

• Žijú prisadnuto a tvoria rúrkovité schránky.
  Casto vytvárajú velké kolónie.

5
Clánkonožce (Arthropoda)

• K dnešným clánkonožcom, ktoré najviac
  pripomínajú trilobity ( prvé clánkonožce na našej
  Zemi, ktoré vyhynuli), patria ostrochvosty
  (Xiphosura), oznacované aj ako žijúce
  skameneliny. Žijú pri brehoch v morských
  plytcinách. Rozmnožujú sa na brehu, kde kladú
  vajícka. Ich larvy sa tvarom a stavbou tela
  podobajú na trilobita. Spolu so suchozemskými
  pavúkovcami tvoria ostrochvosty podkmen
  klepietkavce (Chelicarata).

6
Trilobit
7
Ostrochvost (Xiphosura)
8
Kôrovce (Crustacea)

• Zastupujú ich rôzne druhy rakov, kraby,
  langusty, homáre, krevety a granáty. Mnohé drobné
  druhy sú zložkou morského zooplanktónu a tvoria
  základ väcšiny potravových retazcov. Patria k nim
  napríklad morské druhy dafnií, veslonôžky,
  pancierovky a dalšie.
• Telo tvorí hlavohrud a bruško. Hlavohrud
  prekrýva pancier. Na hlave sú dva páry tykadiel a
  oci. Bruško je spravidla zakoncené výrastkom
  (telson).

9
Krab cervený (Gecarcoidea natalis)

• Tento druh nájdeme len v tropickom daždovom
  pralese Vianocného ostrova, kde ich žije viac ako
  120 miliónov. Živí sa kvetmi a plodmi. Je to
  suchozemský živocích, dýcha vzdušný kyslík a
  nevie plávat.

10
Krab huslový (Uca vocans)

• Je zaujímavý tým, že samcek má jedno klepeto
  väcšie ako druhé. Mávaním láka samice a
  zastrašuje sokov. U pohlavne zrelých samcekov
  tvorí toto klepeto viac ako polovicu hmotnosti.

11
Velkrab japonský (Macrocheira kaempferi)

• najväcší kôrovec na svete
• s rozpätím nôh meria až 4 m a váži do 20 kg.

12
Langusty (Palinurus)

• Namiesto klepiet, ktoré im úplne chýbajú, sa
  bránia dlhými, silnými tykadlami. Tykadlá im
  slúžia aj pri orientácii. Zo skalnatých pobreží,
  kde majú svoje úkryty, každorocne migrujú v
  charakteristických zástupoch do hlbokých vôd.
  Svoju polohu dokážu urcit vzhladom na magnetické
  pole Zeme podobne ako stahovavé vtáky.

13
Homáre ( Homarus)

• Dorastajú až do velkosti 1 meter a stavbou
  tela pripomínajú obrovských sladkovodných rakov.
  Sú charakteristické modrým sfarbením panciera
  a mohutnými klepetami.

14
Krevety (Palaemon serratus)
15
Granáty (Crangon crangon)