Title: EKG Electrokardiogram
1EKGElectrokardiogram
Marián Kukura
2Obsah
- Srdce - prehlad
- História EKG
- EKG
- Odkazy
3Srdce
- Anatomicky sa srdce skladá z pravej a lavej
casti a v každej z nich je predsien (atrium) a
komora (ventricle). Bunky srdcového svalu
zabezpecujú cinnost srdca. Kontrakcia srdcového
svalu závisià od elektrickej aktivity buniek
myokardu. V case pokoja, teda pred nastávajúcou
kontrakciou, sú bunky myokardu polarizované
pomocou mikroelektrod uložených do vnútra bunky a
na povrchu bunkovej membrány možno zaznamenat
rozdiel elektrického potenciálu. Vnútro bunky je
elektricky negatÃvne (-90 mV) voci pozitÃvnemu
povrchu transmembránový potencial. Tento
potenciál sa znižuje zo svojej hodnoty na prahovy
potencial a vznika akcný potenciál, ktorý sa
zaznamenáva pocas elektrickej systoly. Po
podráždenà bunky nastáva rýchla depolarizacia
(fáza 0) na ktorej konci má vnútro bunky 30 mV.
Nasleduje repolarizacia (fáza 2), pri ktorej sa
potencial dostáva do blÃzkosti nulovej úrovne. 4
fáza je transmembranovy potenciál zaznamenaný
pocas elektrickej diastoly. Pocas fázy 0 sa
zapisuje v elektrokardiograme komplex QRS a v 3
fáze sa zaznamenáva vlna T.
4- Špecializovaný vodivý systém srdca tvoria
skupiny automatických buniek, ktoré sa nachádzajú
na rôznych miestach. Velké skupiny sa nachádzajú
v sÃnuso-atriálnon uzle (SAN), v
atrioventrikulárnom uzle (AVN), v Hisovom zväzku
a v Purkynových vláknach. Z SA uzlu sa
podráždenie Å¡Ãri na myokard predsienà a na
predsienový vodivý systém, ktorý sa skladá z
troch zväzkov. Zväzky prebiehajú od uzlu SA k
uzlu AV. Z AV uzla sa impulz Å¡Ãri dalej
kontinuálne na Hisov zväzok, ktorý sa deli na
pravé a lavé ramienko. Lavé ramienko prebieha
smerom k prednému a zadnému papilárnemu svalu
lavej komory a pravé ústi do predného papilárneho
svalu pravej komory. Ramienka sa vetvia na
purkynové vlakna.
5- Rýchlost Å¡Ãrenia podráždenia
- SA uzol asi 500-1000 mm/s
- AV uzol asi 50-200 mm/s
- Hisov zväzok- obe ramienka
- a purkynove vlákna asi 4000 mm/s
- Frekvencia tvorby vzruchov
- SA uzol 60 100 impulzov za minútu (primárný
pacemaker) - AV uzol 40 60 impulzov za minútu
- Purkynové vlákna 20 40 impulzov za minútu
- Ak sa primárný pacemaker zastavÃ, alebo spomalÃ,
môže sa ujat funkcie vedúceho pacemakera iná
skupina automatických buniek ktorá ma obycajne
nižšiu frekvenciu.
6(No Transcript)
7História EKG
- S prvou použitelnou metodou prišiel britský
fiziolog Augustus D. Waller - Ako prvý použil termÃn elektrokardiogram
- Hlavným úcastnÃkom jeho pokusov bol jeho pes
Jimmie, ktorého naucil trpezlivo stát každou
tlapou v jednej nádobe so slanou vodou. Táto
nadoba slúžila ako elektroda. - K zaznamenanà použil kapilárny elektrometer (úzku
sklenenu trubicku s vrstvou ortuti a kyseliny
sÃrovej)
8História EKG
- Obidva konce kapiláry spojil s elektródami. Zmena
napetia spôsobila pohyb rozhrania medzi obidvoma
vrstvami. Kolmo ku kapiláre smeroval lúc svetla,
ktorý zaznamenával kolÃsanie hladiny ortuti na
posunujúcu sa fotografickú dosku. Svetlo
prechádzalo kyselinou, ale cez nepriesvitnú ortut
nie. Takto zÃskal casový diagram zmien
elektrického napetia spôsobených srdecnou
aktivitou.
9História EKG
- Zásluhy na vzniku tohto zariadenia má zakladatel
modernej elektrokardiografie Williem Einthoven,
ktorý za svoj vynález obdržal v r. 1925 nobelovú
cenu. Pocas prvých experimentvov slúžili ako
pokusne osoby zamestnanci laboratória. Museli
sediet s rukami alebo nohami v nádobách so slanou
vodou. Ked chcel Einthoven svoje zariadenie
vyskúšat na pacientoch, objavil sa problém.
Nemohol si pacientov k sebe do laboratória
pozvat. Jeho elektrokardiogram vážil okolo 300 kg
a zaberal velkú cast miestnosti. Dokázal si však
poradit a do nemocnice priniesol len nádoby so
slanou vodou a elektródy spojil s laboratóriom
pomocou telefónnych kablov.
10História EKG
- Hlavnú cást Einthovenovho
- elektrogardiogramu tvorilo tenké
- pokovované vlákno umiestnené
- medzi dvoma elektromagnetmy
- ktorého drobné odchylky boli
- pozorované prostrednÃctvom
- mikroskopu. Tieto odchylky
- sposobovali elektrické impulzy z
- pacientovho tela. Pre záznam sa
- použÃvala fotografická kamera
- umietnená za mikroskopom.
Einthovenov zaznamenane EKG
11EKG
- Elektrokardiogram je grafickým znázornenÃm
elektrických javov v srdci registrovaný z povrchu
tela. Každý zvod elektrokardiogramu je rozdielom
elektrického potenciálu, ktorý vzniká z
rozlicného stavu polarizácie rôznych castà srdca.
Elektrokardiografický záznam zmien potenciálu je
priestorovo- casovým odrazom depolarizácie a
repolarizácie myokardu.
12EKG - princÃp
- EKG jedneho zvodu je graf velkosti priemetu
elektrického srdcového vektoru v závislosti na
case (viz obrázok). - Každá srdcová bunka tvorà pri priebehu akcného
potenciálu dipól (vektor o danom rozmere a
smere). Bunkový vektor smeruje od depolarizovanej
cástik polarizovanej v smere Å¡Ãrenia akcného
potenciálu. - Súctom všetkých bunkových vektorov v jednom
casovom okamžiku vznikne vektor prezentujúci celé
srdce v casovom bode elektrický srdcový vektor
(EVS)
13EKG - princÃp
- UkotvÃme zaciatok vÅ¡etkých EVS do jedného miesta
a preložÃme koncami vÅ¡etkých vektorov krivku,
dostaneme tri pravidelne sa opakujúce smycky
odpovedajúce jednotlivým fázam depolarizaciá
sieni, depolarizácia komôr a repolarizacia komor
repolarizácia sieni je prehlušená
depolarizáciou komor.
14EKG - zvody
- Dvanást zvodov štandardného elektrokardiogramu
zahrnuje 6 koncatinových (3 bipolárne a 3
unipolárne) a 6 hrudnÃkových (unipolárnych)
zvodov. - Koncatinový zvod I zaznamenáva rozdiel
potenciálov medzi pravou a lavou hornou
koncatinou, zvod II medzi pravou hornou a lavou
dolnou koncatinou a zvod III medzi lavou hornou a
lavou dolnou koncatinou. Unipolárne koncatinové
zvody zaznamenávajú potenciál jednotlivých
koncatin oproti nulovému potenciálu centrálnej
svorky. - VÅ¡etky unipolárne zvody sa oznacuju pÃsmenom V.
15EKG - zvody
- Zvod aVR zaznamenáva rozdiel elektrického
potenciálu medzi pravou hornou koncatinou a
priemerom potencialov lavej hornej a dolnej
koncatiny, zvod aVL medzi lavou hornou koncatinou
a priemerom potenciálov pravej hornej a lavej
dolnej koncatiny a zvod aVF medzi lavou dolnou
koncatinou a priemerom potencialov pravej a lavej
hornej koncatiný.
16EKG - zvody
- Kazdy unipolarny hrudnikový zvod vyjadruje
rozdiel elektrického potenciálu medzi elektrodou
a nulovým potenciálom centrálnej svorky - Hrudnikové zvody zaznamenávaju potenciály z
povrchu srdca, ktoré sa Å¡Ãria kolmo na povrch
hrudnÃka, prechádzajúce hrudnÃkom vo výške 4. a
5. medzirebroveho priestoru
17EKG - zvody
- HrudnÃkové zvody
- V1 4. medzirebrový priestor pri pravom okraji
sterna - V2 4. medzirebrový priestor pri lavom okraji
sterna - V3 medzi V2 a V4
- V4 5. medzirebrový priestor vlavo (hrot) na
medioklavikulárnej ciare - V5 na úrovni V4 v prednej axilárnej ciare
- V6 na úrovni V4 v strednej axilarnej ciare
- Zvody V1 a V2 ležia nad pravou komorou a V3 nad
prednou castou komorového septa. Zvody V4 V6
ležia nad anterolaternou castou lavej komory - Okrem Å¡tandardných hrudnÃkových zvodov sa môžu
zaznamenávat aj dalšie - V7 úroven V4 v zadnej axilárnej ciare
- V8 vzadu pri uhle lavej lopatky
- V9 vzadu paravertebrálne vlavo
- VE dolny okraj sterna
- V3R V9R zvody z pravej strany hrudnika
18EKG krivka
- U EKG krivky popisujeme vlnu P,T a kmity QRS.
Oble sú vlny P,T. Strme su kmity QRS. Pri
posudzovanà EKG krivky si vÅ¡Ãmame rytmus a jeho
pravidelnosti, frekvencie, sklon elektrickej osy,
vlny P, segmentu PQ, komoroveho komplexu QRS,
segmentu ST a vlny T. Pri popise EKG je potrebné
uvádzat ako súcast klinického vyhodnotenia tieto
údaje - Srdcovú frekvenciu
- Trvanie vlny P
- Interva PQ
- Å Ãrka QRS
- Interval QT
19EKG krivka
- Srdcovú frekvenciu z intervalu RR 60/trvanie RR
v sekundách, normálne 60 80 min. - Trvanie vlny P od zaciatku vlny P do zaciatku
vlny P, normálne 120 200 ms, ale pri
trénovaných športovcoch s bradykardiou môže byt
aj dlhÅ¡Ã - Å Ãrka QRS od zaciatku do konca komorového
komplexu, normálne 60 - 100ms - Interval QT od zaciatku komplexu QRS do konca
vlny T, jeho dlžka závisà na srdcovej frekvencii
a preto sa obvykle vyjadruje ako QTC, tj. pri
frekvencii 60/min, normálna hodnota QTC je
0.340-0.420s, ale može sa predlžovat s vekom
20EKG vlna P a úsek PQ
- Vlna P
- Vzruch vychádza zo sinoatriálneho uzla a vlna
depolarizácie sa rozÅ¡Ãri svalovinou predsiene. - Výsledny smer okamžitého vektoru je dole a dolava
- Amplituda je relativne nÃzka
- Jej dlžka je 80 100 ms
- Úsek PQ
- Ked dospeje vlna depolarizacie do
atrioventrikulárneho uzlu, dojde k zbrzdeniu
dalšieho postupu - Význam tohoto zpomalenia zmeny podráždenia je v
oddeleni systoly sieni od systoly komor.
21EKG komplex QRS
- Po podráždeni v atriovertikulárnom uzle prejde
vzruch Hisovým zväzkom a ramienkami na myokard a
vyvola jeho depolarizáciu v smere od lavej komory
k pravej. Vektor mieri doprava dole - Vzruch postupuje dalej po prevodnom systéme a
vyvolava depolarizáciu myokardu v oblasti
srdcoveho hrotu. Vektor sa otáca dole a dolava. - Vlna depolarizácie potom pokracuje po svalovine
komôr a smer vektoru je dohora a dolava- je daný
depolarizáciou myokardu silnejšej lavej komory a
preto mieri dolava - Doba trvania 60 100 ms
22EKG úsek ST a vlna T a U
- Úsek ST (izoelektrický úsek)
- Ked sa rozÅ¡Ãri depolarizácia po celej svalovine
komôr, je po krátku dobu elektrická aktivita
srdca nulová. - Vlna T ( vlna U)
- Na EKG behom repolarizácie komor.
- Za vlnou T následuje niekedy vlna U, co je plochá
vlna nie moc jasného povodu (repolarizácia
purkynových vlákien). - Purkynové vlákna maju dlhšiu fázu nuloveho
potencialu ako myokard.Púštaju vzruch len jednym
smerom - Doba trvania 200 ms
23Literatúra a odkazy
- Literatúra
- Takác M., Základy diagnostiky vo vnútornom
lekárstve, 1.vydanie, Neografia Martin, 1977 - Odkazy
- http//www.medical-tribune.cz/src/cs/archiv/mtr/5/
146 - http//www.lf3.cuni.cz/physio/Physiology/education
/materialy/praktika/ekg.htm - http//www.rnceus.com
- http//fry.mstu.cz/skola/index.php?DIRfmm1
24