Sn

1
Kruh Osudu Každý den je iný a predsa rovnaký,
na nebi mesiac a oblaky, v noci svit mesiaca
a hviezd, stále ten istý kolobeh. No v tejto
bláznivej ére Vodnára, všetko sa mení
a pretvára, aj ohnivý cínsky drak žije už len
v snoch a spomienkach. Viac nevládze tocit
kruhom osudu, krvný tlak klesá mu na nulu, tak
pôjde sadnút si do kina, na príbeh o Scarlett
spomínat. Potom možno pustí si z Viedne génia
Malá nocná hudba sa všade ozýva, klasiku
striedajú rockové balady, snád sa mu konecne
zaspat podarí. Spánok však stále nechodí, tak
v knižnici ešte zaloví a vyberie si tú známu
knihu, kde vtáci v trní hynú. Ked dostaví sa
pocit únavy, pôjde spat so spánkom bolavým, so
slzami v ociach bude spomínat, že kedysi veril
v silu sna.
2
Úsvit a súmrak Vonku zas svitá nový den, no
v mojej duši ostal cierny tien, ved co mi noc
tmavá dala, to táto ranná zora zase vzala.
Vzala mi môj krehký sen, v ktorom sme boli
spolu len a s ránom strach a úzkost zanechala,
že márna bude moja snaha. Cudné chvenie sa
vkráda do duši, nieco divné je v ovzduší, som
zmätená a sklúcená, co len to všetko znamená.
Život sta voda mi z dlaní uteká, v duši mi
sídli clivota, srdce je na uhol spálené,
myšlienky cierne, zahmlené. Môj smútok je ako
vesmír temný a mrazivo nekonecný, prec sa
pobral den i úsvit mna caká už len súmrak vecný.

3
Šero Slnko sa sklána nad jazero, krajinu už
halí šero, den stráca svoju moc, tíško sa
vkráda tmavá noc. Spoza domov vynorí sa
mesiac, na nebi bliká prvá hviezda, všetko
vôkol pohltil už sen, len ja ešte stále bdiem.
Slzy padajú mi na vankúš, z duše ostala mrtva
púšt, život nepekná je hra, nádeje na prach
obracia. Asi pridlho s Osudom som sa
zahrávala, aj Štastena je na mna nahnevaná, za
povýšenost zoslala mi trest tak moje sny
a túžby naveky sú prec.
4
Prosba k Mesiacu Pomaly krácala po pláži,
Mesiac jej tvár ožiaril, Mesiac jasný,
vábivý, ligotajúci sa na nebi. Lung zrak k nemu
zodvihla, v tvári vodopád slaných
rias, myšlienky požiar zachvátil, úsmev sa
z tváre vytratil. Ó, Mesiac vzdialený, co Ty
znáš o utrpení na Zemi, o bolesti a zármutku
v mojom srdci príbytku. Sama sa túlam po svete,
bez lásky mojej vysnenej, namiesto lúky zelenej
pod nohami mám ostré kamenie. - ½ -
5
Ó, Mesiac daleký, kiež zázrak by si doprial mi,
kiež vedel by si carovat a štastie pomohol mi
nájst. Mesiac mracnami sa zatiahol, smútok
nanho dolahol, vôkol nastala cierna tma, aj
vtácik piesen dohvízdal. Viac nemohol vidiet
plac v jej velkých ciernych zreniciach, búrku,
hrom i blesky zoslal na povrch zemský. Po búrke
ostal cistý vzduch, Lung nechal zabudnút,
minulost je celkom prec, viac niet zbytocnej
zátaže. Mysel je teraz ako prázdna kniha, na
bolest už si nespomína,  zaciatok ju nový caká
zas bude snívat i mat rada. - 2/2 -
6
Koniec Tichý vánok nad morom, spev vtákov
letiacich oblohou, dupot konských kopýt to
všetko sa raz stratí. Obrazy prachom zapadnú,
posledné tóny dohrajú, sláva sa casom rozplynie
sta pena na morskej hladine. Ako ruža stratí
lístky okvetné, tak rýchlo nám život ubzikne,
clovek sa ani nestihne otocit a bez slov hladí
smrti do ocí. Vonku už jesen krídla rozpína,
žiara leta pomaly zhasína a listy padajú zo
stromov, padajú ticho, bez stonov. No všetko je
iné než vyzerá, koniec zaciatok znamená, po
zime zas príde jar a všetko prebudí sa z
mrazivého sna.
7
Hlas gitary Tancujem tango nad zálivom, vo
vlasoch piesok a morský víchor, vlny sa trieštia
pod nohami na pláži posiatej mušlickami.
V ušiach mi príboj duní, z dialky znejú
gitarové struny, oblohou letí vábivý hlas, viac
nechcem žit ako doteraz. Pozerám na šíri
oceán, šanteniu delfínov sa usmievam, pod vodou
rybky hrajú sa na balet, chcem spoznat tento
nový svet. Pomaly, za hlasom gitary, vyberiem
sa krokom váhavým, nebudem viac hladiet spät,
to prinieslo by mi zas len neštastie. Vyplávam
lodou za obzor, pôjdem nocou, pôjdem dnom, za
štastím, za láskou a za splnením mojich snov.
8
Vietor a dúha Svätojánskych mušiek roj na
krídlach odkaz priniesol pavúk svoje siete
splieta, vážka nad mociarom lieta tajomstvá
ukryté v hlbinách raz vyzradí hlboký oceán,
vietor sa usadí na dúhe, nik svojmu osudu
neujde. Zas a znova Zbytocne pred Tebou
utekám, ani druhá galaxia nie je dost daleká,
moje city sa bez klopania, drzo hlásia zas a
znova. Aj moje sny ma zrádzajú, za Tvojim
hlasom ma volajú, ja Ti vážne neviem odolat,
tak celý kolotoc zacína odznova.
9
Chcem Ti povedat...    Prešiel zas cas, viac než
rok ci dva, co som Ta nevidela. Snažím sa žit
ako sa dá, srdce moje však len Teba volá. Ako
voda roky plynú, jedni sa rodia, druhí hynú, no
co k Tebe cítila som, stále cítim, a to nezmení
nikto a nic. V duši úsmev i slza každá by
v cieli len Tvoje meno našla, na tvári však nic
nezbadáš, navonok som ladová královná. A ak
myslel si si niekedy, že pre mna si len rozmar
bláznivý, tak vedz, že to daleko má od pravdy,
ja mám Ta rada a na Tebe mi záleží.