Title: Hrob sv. Petra
1Hrob svätého apoštola Petra
2Hrob svätého apoštola Petra
- Autor ThLic. Anton Kracunovský, OFM
3Peter v Ríme
- V case cisára Neróna v roku 63 alebo v roku 67
apoštol Peter vo svojom liste píše Pozdravuje
vás cirkev, vyvolená ako vy, ktorá je v Babylone
... (1 Pt 5, 13) Mnohí Židia v tom
case volali Rím Babylon. - Starobylá krestanská tradícia vždy hovorila o
živote, skutkoch a smrti apoštola Petra v Ríme. - Na zaciatku 2. storocia podla svedectva rímskeho
knaza Gaja sa zacína hovorit o hroboch apoštolov.
(Eusebio, Historia ecclesiastica II, 25, 7)
- Sekta valdéncov v 12. storocí bola prvá, ktorá
spochybnila túto tradíciu. Tvrdili, že svätý
Peter nikdy nebol v Ríme, a preto jeho hrob
nemôže byt v Ríme. Martin Luther (16. stor.) a
aj iní protestanti nepripúštali možnost
jestvovania hrobu apoštola Petra v Ríme.
4Smrt apoštola Petra
- Historici usudzujú, že svätý Peter bol
ukrižovaný dole hlavou v Nerónovom amfiteátri
(cirkuse), ktorý sa nachádzal v roku 67 (alebo
v r. 64) na území dnešného Vatikánu. - Sv. Hieronym ( r.420) spomína ukrižovanie sv.
Petra dole hlavou dva roky po Senekovi teda 67
roku. - Pochovaný bol na susednom cintoríne.
- O muceníckej smrti svedcia aj úryvky z 2.
stor. z kníh Apokalypsa Petra, Nanebovzatie
Izaiáša, Akty Petra, list pápeža Klimenta
Korintanom (r. 96) a list sv. Ignáca (r. 107). V
knihe Umucenie svätého Petra od Pseudo Lína (4.
stor.) sa píše, že Peter bol ukrižovaný blízko
Nerónovho obelisku smerom k vršku.
- Mucenícka smrt sv. Petra bola predpovedaná aj
Ježišom slovami Veru, veru, hovorím ti Ked si
bol mladší, sám si sa opásal a chodil si, kade si
chcel. Ale ked zostarneš, vystrieš ruky, iný ta
opáše a povedie, kam nechceš. To povedal, aby
naznacil, akou smrtou oslávi Boha. (Jn 21,
18 - 19)
5Vatikán v 1. storocí n. l.
Latinské slovo vaticanum pochádza od
etruského slova vatica alebo vaticum, co
znamená prázdny. Vatikán bolo územie na vršku
Montes Vaticani medzi vrškami Monte Mario a
Cianicolo. V case cisára Nera sa tam
nachádzal jeho park. Vatikán sa nachádzal za
hradbami mesta a mimo mesta sa nachádzali
cintoríny.
6Amfiteáter Neróna (cirkus, aréna)
- V roku 67 bol amfiteáter Neróna (postavený v
rokoch 17 - 41 n. l.) jediným funkcným
amfiteátrom po požiari Ríma v roku 64. V
nom zomierali muceníckou smrtou krestania
(svedectvo sv. Klimenta kap. 4 - 6 aj Tacita v
diele Annales XV, 44). Za stenami amfiteátra sa
nachádzal pohanský cintorín.
7Vatikánsky obelisk
Vatikánsky obelisk (zasvätený Slnecnému božstvu)
bol privezený z Egypta na príkaz cisára Caligulu
v roku 27. Postavili ho do stredu Vatikánskej
arény. Obelisk bol svedkom Petrovej smrti a
stavby Konštantínovej baziliky. 10. septembra v
roku 1586 bol prenesený do centra námestia a na
vrchole bol umiestnený kríž s
relikviami sv. Kríža. Na obelisku bol vytesaný
nápis Hla, Kríž Pánov, utekajte nepriatelia,
vítazí Lev z kmena Júdovho.
SITO DELL OBELSCO VATICANA FINO ALL ANNO
1586 (MIESTO VATIKÁNSKEHO OBELISKU DO ROKU
1586)
8- Bazilika sv. Petra po roku 1633
- Bazilika sv. Petra v rokoch 324 1506
- Amfiteáter Neróna v rokoch 41 - 318
9Jama - prvotný hrob apoštola
- Telo sv. Petra bolo narýchlo tajne pochované
podla zvykov pochovávania odsúdencov - do jamy
s rozmermi 0,7 x 0,8 x 2 m na cintoríne. Neskôr
bol hrob zakrytý už použitou mramorovou doskouz
pohanského hrobu E, ktorá bola obrátená na ruby
(Publio Aelio Isidor). O hrob sa starali
krestania a chránili ho pred znicením novými
pohanskými hrobmi. Na jednej z vonkajších strán
hrobu bola postavená nevelká stena, ktorá
chránila hrob pred daždom. Z nových hrobov a
mauzóleí (r. 90 - 330) vznikla Vatikánska
nekropola, ktorý sa nachádza 7 až 9 m pod
podlahou súcasnej Baziliky sv. Petra.
10Jama - prvotný hrob apoštola
11Cervená stena(muro rosso, red wall)
- Okolo roku 160 bola pri hrobe postavená Cervená
stena. Chránila hrob sv. Petra pred novými
hrobmi a mauzóleami, taktiež aj pred zosuvmi
pôdy. Dlžka steny je 8 m, šírka 60 cm a výška
2,45 m. Omietka steny bola cervenej farby.
12Hroby v blízkosti hrobu sv. Petra
13Hroby v blízkosti hrobu sv. Petra
- Sv. Peter bol pochovaný v roku 67 (alebo v r.
64). V blízkosti hrobu sv. Petra sú dva hroby z
1. storocia a približne 15 hrobov z neskoršej
doby po smrti sv. Petra. Žiaden z hrobov
nenarúša hrob sv. Petra, ale túžbou mnohých bolo,
aby nové hroby boli cím bližšie k hrobu sv.
Petra. Toto potvrdzuje aj dostatok volného miesta
pred hrobom.
Nedaleko hrobu sv. Petra sa nachádza hrob dietata
a taktiež je pravdepodobné, že medzi blízkymi
hrobmi sú aj hroby prvých pápežov.
14Nad hrobom sv. Petra bola z mramoru postavená
Trofej (gr. t??pa?a, trophoea), typický rímsky
pomník so stolom (60 x 60 cm) a so stlpmi. V case
pápeža Zefirína (r. 198 - 217) rímsky knaz Gaius
si dopisoval s heretikom Proklom z
Konštantínopolu. Proklus súhlasil s tým, že
rímski krestania majú ostatky apoštolov Petra a
Pavla,ale ostatky všetkých ostatných apoštolov
sú na Východe. Gaius mu odpovedal Môžem ti
ukázat trofeje apoštolov. Ak si chceš so mnou
pozriet Vatikán alebo cestu Via Ostiensis, môžem
ti ukázat trofeje zakladatelov Cirkvi. (Eusebio,
Historia ecclesiastica II, 25, 7)
15Prenasledovanie krestanov
- Od roku 64 po rok 313 považujú krestanov za
nepriatelov Rímskej ríše. - Stretávali v domoch a v katakombách pri spolocnej
modlitbe casto v blízkosti hrobov muceníkov.
Katakomby slúžili aj ako krestanské cintoríny a
Rimania považovali cintoríny za posvätné miesta.
- Situácia sa zmenila v roku 258 v case cisára
Valéria, ktorý zakázal krestanom zhromaždovat sa
na cintorínoch. V tom case vzniklo aj
nebezpecenstvo, že krestanské hroby môžu byt aj
znesvätené. - Možno práve v tomto období tajne premiestnili
ostatky (možno len hlavy) sv. apoštolov Petra a
Pavla do Katakomb sv. Šebastiána.
16Katakomby sv. Šebastiána
- Dôkazom prítomnosti ostatkov sv. Petra a Pavla
v katakombách sú nápisy z 3. storocia
Peter a Pavol, orodujte za nás. Starobylý titul
chrámu bol Ecclesia apostolorum - Cirkev
apoštolov.
17Stena s textom
Okolo roku 300 boli prenesené ostatky sv. Petra z
Katakomb sv. Šebastiána naspätdo Vatikánskej
nekropoly. Okolo hrobu vznikli ešte dva ochranné
múriky. Na múriku po pravej strane (graffiti
wall, muro G ) sa našli nápisy a krestanské
symboly. Stena G bola postavená, aby spevnila
trhlinu v Cervenej stene.
Rozmery steny G šírka 45 cm hlbka 87
cm výška 47 cm
G
18Nápisy (Grafity)
- Stena G
Príklad rozšifrovania textu a jeho
postupné doplnanie
1 - symbol Krista Spasitela,
- 2 - latinské P - znak ap. Petra ? grécke E -
spoluvykúpenie, - 3 - Mária Spoluvykupitelka,
- 4 - gr. NICA - vítazstvo. Na stene bolo nájdené
asi 20-krát zašifrované meno Peter.
19Bazilika svätého Petra
- Cisár Konštantín Velký (r. 280 - 337), ktorý
udelil krestanom slobodu, dal nad hrobom v
rokoch 318 až 336 postavit Baziliku sv. Petra. - Bolo potrebné vyrovnat terén, potom zasypat
pohanské hroby, okolo hrobu sv. Petra postavit
ešte jednu ochrannú stenu (muro Constancio) a
prekryt hrob mramorom 2,5 m x 2,5 m (r. 321 -
324). - Historik Euzébius v roku 333 napísal, že Peter sa
stal známym po celom svete. - V dejinách ludstva si nikto nerobil nárok na hrob
sv. Petra. Aj takéto svedectvo sa prijíma ako
dôkaz mlcania (argumentum ex silentio).
20Bazilika svätého Petra
r. 600
r. 324
21Bazilika svätého Petra pred rokom 1506
22Oltáre
r. 600
r. 1506 - 1633
23Oltáre nad hrobom sv. Petra
- V prvých šiestich storociach prichádzali pútnici
k hrobu sv. Petra, ale oltár tam nebol. - Postupnost vzniku oltárov nad hrobom sv. Petra
- okolo roku 600 v case pápeža Gregora Velkého (r.
590 - 604), - v krypte v 6. 8. storocí za Cervenou stenou,
- oltár pápeža Klementa II. (r. 1119 - 1124),
- oltár pápeža Klementa VIII.(r. 1592 - 1605)
-
24Oltár v krypte
25Oltár v krypte
26Spoved sv. Petrovi(Confessio)
- Svedectvo pútnika zo 6. storocia K hrobu, ktorý
sa nachádza pod oltárom, ludia zostupujú len
zriedkavo. Pútnici, ktorí si chcú uctit hrob,
zostupujú k hrobu, otvárajú okno, vkladajú hlavu
do výklenku a vyslovujú svoje trápenia a
bolesti. (diakon Agiulfus Turský)
27Bazilika svätého Petra v Ríme
28Vatikánska nekropola
- Dna 10. februára 1939 zomrel pápež Pius XI. a
jeho posledná vôla bola, aby bol pochovaný vo
Vatikánskych hroboch. Pri hladaní vhodného miesta
sa prepadla stará podlaha (klenba) a to bol
zaciatok archeologického výskumu pod Bazilikou
sv. Petra (28.6.1939).
29Vatikánska nekropola
30Tajné vykopávky
- Pápež Pius XII. v tajnosti menoval administrátora
baziliky Mons. Ludwiga Kassa (1939 - 1949) za
zodpovedného za archeologický výskum pod
Bazilikou sv. Petra. Mons. Kass pozval
archeológov Engelberta Kirschbauma, SJ Antonia
Ferrua, SJ Enrica Josiho - inšpektora katakomb a
architekta Apollonia Ghettiho, B.M.
31Mauzóleá
- F Hrobka rodiny Caetenni z roku 150.
Bola objavená ako prvá a patrí medzi
najväcšie a najviac ozdobené mauzóleá.
E Hrobka T. Aelius Tyrannus.
D Hrobka z cias Konštantína Velkého (r. 272 -
337) s mnohými výklenkami
kolumbáriami.
C Hrobka Lucius Tullius Zethus.
32Mauzóleá
- B Hrobka Fannia Redempta z 3. storocia.
A Hrobka C. Popiliusa Heracla z prvej polovice
2. storocia. Pre archeológiu má velký význam,
lebo na mramorovej doske Caiusa Popiliusa
Heracla sa nachádza nápisIN VATIC.(ANO) AD
CIRCUM. (Vo Vatikáne nedaleko
cirkusu)
33Mauzóleá
- ? Hrobka a sarkofág Marci. V hrobke aj
na sarkofágu sú znázornení grécki bohovia. -
- Z Hrobka Egyptians. Dostala meno na základe
zobrazenia egyptských bohov na freskách aj na
sarkofágu.
34Pohansko-krestanské mauzóleum
- H Hrobka Valerii z 2. storocia.
PETER PROS JEŽIŠA KRISTA ZA SVÄTÝCH LUDÍ
KRESTANOV PRI TELE TVOJOM POCHOVANÝCH
PETRVS ROGA XS H(I)S PRO SANC(TI)S
HOM(INI)B(V)S CHRESTIAN(IS AD)CORPVS TVVM SEP
(VLTIS)
35Mauzóleá
- G Hrobka Ucitela (Teacher) z cias cisára
Adriána (r. 117 - 138). - I Hrobka Bojový voz (Chariot). Hrobkazo 4.
storocia dostala názovpodla pohanskej mozaiky
na podlahe mauzólea. Tu sa prerušili
archeologické vykopávky v roku 1946, pretože v
hrobke L bola nájdená stena z cias Konštantína
Velkého.
36Krestanské mauzóleum (Júlii)
- M Hrobka Cristo Sole (r. 250). Opis tohto
mauzólea bol známy od roku 1574 z cias prestavby
baziliky. Zobrazenie Krista na konskom záprahu
(Kristus - Hélios, zosobnenie božstva slnka). - Rybári.
- Dobrý pastier.
- Jonáš.
37Mauzóleá z 2. - 3. storocia
- N Hrobka Aebutius.
- O Hrobka Matucci (r. 130).
- U Hrobka Lucifer.
- ? Hrobka Trevellena
Flaccilla. - S
- R Hrobka z r. 130 - Flavius Agricol -
znicená v roku 1626. - Q
38Rímsky kostol ?
hroby pápežov ?
krstitelnica ?
modlitbová miestnost ?
- V miestnosti Agricola neboli nájdené žiadne
hroby a v miestnosti za Cervenou stenou a za
chodbou bola nájdená nevelká nádrž na vodu. Možno
to boli miestnosti na krst a na spolocnú
modlitbu. V tom prípade sa liturgia Eucharistie
slúžila nad hrobom sv. Petra (trofej - oltár). - Svätý Justín (165) opísal priebeh krstu v 2.
storocí v Ríme, kde píše ako kandidáti krstu
(katechumeni) prechádzajú z jedného miesta na
druhé.
39Vyhlásenie pápeža Pia XII.
Dna 22. augusta 1949 bola vo všetkých svetových
novinách publikovaná informácia o nájdení hrobu
sv. Petra vo Vatikáne. Prvé oficiálne
vyhlásenie vo svete urobil pápež Pius XII. v
rádiu prvý den po Vianociach v roku 1949. Hrob
kniežata apoštolov bol nájdený. Ostatky ludských
kostí (relikvie sv. Petra) nie je možné
s urcitostou dokázat.
40Nový výskum
- Hrob sv. Petra bol nájdený a taktiež bolo
potvrdené miesto úcty, ale neboli nájdené ostatky
sv. Petra. - Pápež Pius XII. po smrti Mons. Kassa (r. 1952)
vymenoval novú skupinu vedcov (1952 - 1958) pod
vedením profesorky Marguerity Guarducci a
architekta Adriana Prandi. Profesorka Guarducci
mala prístup ku všetkym materiálom do roku 1978. - Pápež Ján Pavol II. vymenoval v roku 1978 tretiu
skupinu vedcov pod vedením Mons. Zaninima.
Guarducci
41Ostatky svätého Petra
- Ostatky sv. Petra boli okolo roku 300 vložené do
výklenku (77 x 29 x 31cm), vyloženého mramorom v
stene G (graffiti wall) vedla hrobu. - Prvá skupina archeológov nevenovala dostatocnú
pozornost týmto ostatkom (13.10.1941), vložila
ich do drevenej krabicky a tak ony ležali 11
rokov v sklade Vatikánskej nekropoly do momentu,
pokial nezaujali profesorku Guarducci.
42Ostatky sv. Petra
- Kosti sv. Petra boli uložené v drahocennej
purpurovej tkaní, vyšívanej zlatými nitami (3.
stor.). Vo výklenku boli nájdené aj mince zo 4.
aj 11. storocia (padli tam cez štrbinu v múre),
kostra myši a kosti zvierat (nedaleko od
Nerónovej arény bol bitúnok). - Najskúsenejší antropológ v Európe Venerando
Correntiv v priebehu rokov 1953 - 1963 skúmal
kosti z hrobov. V rokoch 1963 - 1964 urcil kosti
z drevenej krabicky zo Steny s grafitmi.
Antropologický výskum kostí ukázal, že patria
jednému cloveku, mužovi pevnej telesnej
konštrukcie vo veku od 60 do 70 rokov a s výškou
do 165 cm.
Prítomnost špecifickej hliny na kostiach
dokazuje, že kosti ležali dlhú dobu v Jame.
43Ostatky sv. Petra
44Uloženie ostatkov
V rokoch 1965 až 1968 musela profesorka Guarducci
reagovat na kritiku, obhajovat pravost ostatkov
sv. Petra a robit doplnujúce analýzy.
- Dna 27. júna 1968 urobil pápež Pavol VI.
vyhlásenie pre celý svet, že ostatky sv. Petra,
kniežata apoštolov, boli vedecky urcené a že v
blízkom case budú vrátené na svoje pôvodné
miesto.
Ostatky boli uložené do pôvodného výklenku v
Stene s grafitmi dna 28. júna 1968 v 19
priehladných krabickách z plexiskla so
zodpovedajúcimi castami tela a taktiež dve
krabicky s kostami zvierat a myši. V súcasnej
dobe vidiet osvetlený priehladný otvor v Stene s
grafitmi za sklom zo vzdialenosti asi 5 metrov.
45Nápis
PETER JE TU
- Cast odpadnutej omietky (r. 160) s nápisomz
Cervenej steny z miesta nad Stenou s
grafitmi, ktorú našiel Antonio Ferrua na
zaciatku decembra v roku 1950 a uchovával si ju
v osobnej zbierke do roku 1957.
46 Bazilika svätého Jána v Lateráne
- Podla tradície sa približne od 9. storocia
nachádzajú ostatky (hlavy) sv. apoštolov Petra a
Pavla nad oltárom v Bazilike sv. Jána v
Lateráne. Písomná správa o ostatkoch sa zachovala
z 11. storocia. - Antropológovi Venerando Korrenti bolo povolené
prezriet si ostatky sv. apoštolov z Lateránskej
baziliky. Aj ked nejestvuje oficiálne vyhlásenie
expertov, overujúcich pravost ostatkov, Korranti
vyhlásil, že niet rozporu medzi ostatkami v
Lateránskej bazilike a ostatkami zo Steny s
grafitmi.
47Výklenok pre pália
- Priamo nad hrobom sv. Petra sa nachádza Výklenok
pre pália. Na vigíliu slávnosti sv. apoštolov
Petra a Pavla (28.6.) uloží pápež do výklenku
pália pre novovymenovaných arcibiskupov.
Stena s nápismi
Výklenok pre pália
Výklenok v Stene s nápismi
48Požehnanie baránkov
- Každorocne na sviatok sv. Agnesy Rímskej (21.01.)
požehnáva pápež baránky, z vlny ktorých zhotovujú
sestry z rímskeho kláštora trapistiek Saint Agnes
(sv. Agnesy) pália.
49Pálium
- Úzky (alebo široký) pás látky, ktorý je utkaný z
vlny bielych baránkov (6. stor.). Pálium je
ozdobené 6 cervenými (alebo ciernymi) krížikmi a
je uchytené 3 zlatými ihlicami. Pálium je symbol
Dobrého pastiera a cervené krížiky sú symbolom
muceníckej smrti Ježiša Krista a jeho presvätých
rán. - V prvotnej Cirkvi bolo pálium symbolom pápeža,
ale v priebehu storocí darovali pápeži pália
metropolitom (arcibiskupom) ako symbol plnej moci
na svojom území, ktorá im bola zverená hlavou
Cirkvi - pápežom. - Od 4. stor. nosia pálium všetci biskupi
východných cirkví.
5029. júna
- Každorocne na sviatok sv. apoštolov Petra a Pavla
odovzdáva pápež pália novovymenovaným
arcibiskupom z celého sveta. Pálium sa vždy vloží
do hrobu so zosnulým arcibiskupom.
51Katedra sv. Petra
V apside Chrámu sv. Petra sa nachádza Katedra sv.
Petra, ktorú Bernini v roku 1666 vložil do
schránky v novej katedre. Termín katedra sa
spomína ako symbol vyucovania už koncom prvého
storocia v tzv. Barnabášovom liste a v Muratóriho
fragmente z 8. storocia. Od 3. stor.
sa Katedra sv. Petra chápe ako znak a symbol
apoštolskej postupnosti a doktrinálnej
pravovernosti. V roku 1867 pápež Pius IX. a
následne pápež Pavol VI. dali preskúmat túto
relikviu. Katedra pochádza z 9. 13. stor.
Napriek všetkým týmto zisteniam ostáva Petrova
katedra relikviou symbolizujúcou ucitelský úrad
cirkvi a doktrinálnu jednotu všetkých katolíkov
na svete.
52Svätý Peter, oroduj za nás.
- Ježiš sa opýtal Petra Miluješ ma väcšmi ako
títo? Peter odpovedal Pane, ty vieš všetko, ty
dobre vieš, že ta mám rád. - (Jn 21, 17)
Možnost virtuálnej prehliadky Vatikánskej
nekropoly http//www.vatican.va/various/basiliche
/necropoli/scavi_italian.html http//www.vatican.
va/various/basiliche/necropoli/scavi_english.html